Peter na to povedal Ježišovi: Pane, je dobre, že sme tu. Ak chceš, urobím tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi. Mat 17,4

Chceli ste niekedy, aby sa zastavil čas? Mne sa to stáva od detstva. Rád spomínam na večery u mojej babičky. Bola výborná rozprávačka a veľmi rada nám pred spaním pripomínala biblické príbehy. Často som ju prosil, aby sme ešte nešli spať. Chcel som ju ešte počúvať.
Viem si predstaviť, ako Peter hovorí: „Pane, je dobre, že sme tu. Ak chceš, urobím tu tri stany: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ (Mat 17,4) Petrovi musí byť dobre na vrchu s Ježišom. Zrejme ho zaujal aj rozhovor s Mojžišom a Eliášom. Túži, podobne ako ja kedysi u babičky, aby sa zastavil čas. Navrhuje, že postaví stany, aby im bolo ešte lepšie. Možno si v tej chvíli spomenul na niektorý z Dávidových žalmov. Mne sa pri čítaní Petrovej prosby vybavili dva.
V prvom kráľ hovorí: „Len jedno som žiadal od Hospodina, len o to sa snažím, aby som smel bývať v jeho dome po všetky dni svojho života, aby som mohol rozjímať o dobrote Hospodina a obdivovať jeho chrám. Veď ma schová vo svojom úkryte v deň pohromy. Ukryje ma v skrýši svojho stanu, postaví ma vysoko na skalu.“ (Ž 27,4.5) V tom druhom sa Dávid modlí: „Kiež v tvojom stane bývam naveky, kiež som pod ochranou tvojich krídel.“ (Ž 61,5) Obidva žalmy majú niečo spoločné – Dávid v nich vyznáva, že len pri Bohu sa cíti v bezpečí. Vo svojom živote prežil nespočetné množstvo riskantných situácií. Niekoľko rokov bol na úteku pred Saulom. Neskôr musel utekať pred vlastným synom. Dávid dobre vedel, čo je to nebezpečenstvo. Preto vedel oceniť miesto, kde sa cítil bezpečne.
Viem si predstaviť, po čom tento kráľ túžil, keď mesiace spal každý deň na inom mieste. Vtedy museli jeho spánok strážiť hliadky. Neraz on sám stál na stráži, aby jeho priatelia mohli aspoň chvíľu odpočívať s pocitom bezpečia.
Peter a Ježiš poznali podobný život. Putovali krajinou a skoro každý deň spali niekde inde. Stále im hrozilo nebezpečenstvo od farizejov, zákonníkov i vládnych kruhov. Každý deň pribúdalo ľudí, ktorí sa na Ježiša hnevali, pretože nekonal podľa ich predstáv.
Je možné, že Peter je neustálym putovaním už unavený. Túži si trochu odpočinúť. Možno si myslí, že všetci potrebujú dovolenku na načerpanie energie. Jeho prosba nemusí byť vôbec sebecká. Vidí, že rozhovor s Mojžišom a Eliášom Ježišovi prospieva. Jeho tvár žiari novým odhodlaním. Pre mňa sú takýmto „vrchom“ ranné chvíle strávené nad Bibliou. Keď sa mi potom podarí vydať sa do hôr, kde môžem v tichu prírody rozjímať o tom, čo som čítal, stáva sa, že mám chuť ľahnúť si, hodiť všetky povinnosti za hlavu a meditovať. Ako dobre vtedy rozumiem Petrovmu prianiu!

Pane, kedysi som nerozumel Dávidovej túžbe byť stále v Tvojej blízkosti, ani Petrovmu prianiu postaviť na vrchu tri stany. Dnes im už rozumiem. Ďakujem Ti za každý podobný okamih v mojom živote. Teším sa na chvíľu, keď ma raz vezmeš do svojho kráľovstva a ja sa už nebudem musieť vracať späť.