Tam sa pred nimi premenil: tvár sa mu zaskvela sťa slnko a rúcho mu zbelelo ako svetlo. Mat 17,2

Traja učeníci idú s Ježišom na vysoký vrch. Sú zvedaví, čo dnes zažijú. Vlastne ani nevedia, čo majú od tejto spoločnej túry čakať.
Konečne sú hore. Ešte oddychujú po náročnom výstupe, keď sa stane niečo nečakané. „Tam sa pred nimi premenil: tvár sa mu zaskvela sťa slnko a rúcho mu zbelelo ako svetlo.“ (Mat 17,2) Muselo to byť fantastické. Ježišova tvár žiari takým jasom, že nie sú schopní hľadieť na neho. Majú strach, že prídu o zrak. Oči si zacláňajú dlaňou a pomedzi prsty sa snažia sledovať, čo sa vlastne deje.
Pri čítaní tohto textu som si spomenul na príbeh proroka Ezechiela. Boh ho navštívil v sprievode zvláštnych bytostí pripomínajúcich ufo alebo nejaké kozmické približovadlo.
Ezechiel najprv opisuje tieto bytosti. Potom sa pokúsi zachytiť vzhľad samotného Boha: „Zhora nad klenbou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, ktorý vyzeral ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek. Potom som videl lesk, akoby lesk mosadzného zrkadla, ktorý vyzeral ako oheň aj zvonka aj zvnútra až hore k miestu, ktoré vyzeralo ako bedrá. Avšak ďalej od miesta, ktoré vyzeralo ako bedrá, videl som niečo podobné ohňu, čo bolo obklopené jagotom. Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba slávy Hospodina. Keď som ju videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý ma oslovil.“ (Ez 1,26-28) Opäť oslnivý jas. Žiara, ktorá človeka prinúti padnúť tvárou k zemi. Niečo podobné musel prežiť aj Mojžiš. Čítame, že „keď Mojžiš schádzal z vrchu Sinaj, mal pri zostupe v rukách dve tabule svedectva. Mojžiš nevedel, že mu po rozhovore s Hospodinom pokožka tváre žiarila. Keď Áron a všetci Izraeliti videli, že Mojžišova tvár žiari, báli sa k nemu priblížiť.“ (2Moj 34,29.30) Boh je v týchto textoch charakterizovaný ako zdroj svetla. Stretnutie s ním poznamená človeka na celý život. Mojžišova tvár po tomto stretnutí začala žiariť. Svedčila o ešte väčšej žiare, ktorá toto „svetielkovanie“ spôsobila.
Apoštol Pavol nás však varuje: „A nie div, veď aj sám satan sa tvári ako anjel svetla.“ (2Kor 11,14) Satan, ktorý sa pôvodne volal Lucifer – Svetlonos, má stále schopnosť vydávať sa za žiariacu bytosť. Nahovára nám, že aj on je zdrojom poznania, ktoré prináša život. Dajme si pozor, aby sme sa nenechali oklamať.
Vráťme sa však na vrch, kde učeníci vidia svojho premeneného Majstra. S úžasom hľadia na tento výjav. Znova sa uisťujú, že sa im to nesníva. Ježišova tvár žiari. Učeníci sú zase o krok bližšie k poznaniu, že ich Učiteľ nie je len schopný a výnimočný človek, ale samotný Boh. Škoda, že Matúš nezaznamenal, na čo v tej chvíli mysleli.

Pane, som rád, že si sa stal svetlom môjho života. Zatiaľ som nemal takú prednosť ako Peter, Jakub a Ján. Nevidel som Tvoju žiariacu tvár. Napriek tomu verím, že ju uvidím vo chvíli, keď splníš svoj sľub a prídeš aj po mňa, aby si ma so všetkými spasenými vzal do svojho kráľovstva.