O šesť dní vzal Ježiš Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Mat 17,1

Z času na čas Ježiš odchádzal do ústrania. Potreboval pokoj a súkromie, aby sa mohol rozprávať s Bohom. Učeníci boli určite zvedaví, kam Ježiš ide a čo tam bude robiť.
Raz vzal so sebou troch učeníkov. „O šesť dní vzal Ježiš Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty.“ (Mat 17,1) Medzi „vyvolenými“ bol aj Peter, ktorý mal pred šiestimi dňami s Ježišom pomerne ostrý spor. Na jeho adresu vtedy Ježiš vyslovil tvrdé slová: „Choď za mňa, satan! Si mi na pohoršenie, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.“ (Mat 16,23) Zaujímalo by ma, čo tento „hovorca“ učeníkov tých šesť dní prežíval. Matúš ich vo svojom rozprávaní preskočí, akoby sa nič zvláštne nestalo.
Z Petrovho pohľadu to muselo byť veľmi dôležité obdobie. Určite premýšľal o tom, ako to Ježiš myslel. Keby som bol na Petrovom mieste, asi by som si kládol otázky: „Znamená to, že so mnou Ježiš už neráta? Naozaj mám odísť? Pridal som sa k satanovi? Ja som to predsa myslel dobre… Nevieme, o čom tých šesť dní Peter premýšľal. Určite ten čas dobre využil. Inak by ho Ježiš nebol vzal spolu s Jakubom a Jánom na vrch na toto zvláštne stretnutie. O tom, ako sa Peter vyrovnal s otázkou „satana“, naznačujú niečo slová z jeho prvého listu: „Pokorte sa teda pred mocnou Božou rukou, aby vás vo svojom čase povýšil. Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere, vedomí si toho, že také isté utrpenia doliehajú na spoločenstvo vašich bratov vo svete. Po krátkom utrpení Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ. Jemu moc na veky vekov. Amen.“ (1Pet 5,6-11) Jakub, ktorý vtedy tiež stúpal na vysoký vrch, o tom neskôr napísal: „Podriaďte sa Bohu, ale vzoprite sa diablovi a ujde od vás.“ (Jak 4,7) Stretávam sa s ľuďmi, ktorí túžia byť „na vrchu“. Robia všetko pre to, aby sa dostali do tranzu alebo vytrženia mysle. Často sa kvôli tomu ocitnú vo veľkých problémoch. Mnohí vstúpia na pôdu okultizmu, pretože majú pocit, že práve tam nájdu správnu cestu „na vrch“.
Skôr ako mohol ísť Peter hore, musel šesť dní premýšľať o tom, prečo je dole. Čo mu bráni prijať slová jeho Majstra? Prečo si nevie predstaviť, že cesta Mesiáša, ktorého spoznal v Ježišovi, môže byť iná, než ako si to predstavuje celý židovský národ? Teraz spolu s Jánom a Jakubom stúpa na vrch za Ježišom, ktorý ide pred nimi. Kráčajú, pretože sa učia dôverovať mu. Kráčajú a nevedia, čo ich čaká. Kráčajú a netušia, aký úžasný zážitok majú pred sebou.

Pane, koľkokrát som si podobne ako Peter dovolil pochybovať o tom, čo si mi povedal. Ďakujem Ti, že mi občas umožníš prežiť niekoľko dní dolu, zdanlivo Tebou opustený, aby som potom mohol spolu s Tebou zas stúpať hore. Ani ja neviem, čo ma na tejto ceste čaká. Ale teším sa. Viem, že ma miluješ.