Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu za svoju dušu? Mat 16,24-26

Ľudia, ktorí sa držali Ježiša, videli veľa zázračných činov. Minimálne dvakrát sa dosýta najedli. Počuli jeho kázanie o Božom kráľovstve, v ktorom už nebudú rozdiely medzi chudobnými a bohatými, jednoduchými a vznešenými…
Je celkom pravdepodobné, že väčšina si priala, aby Božie kráľovstvo čím skôr prišlo na našu zem. Medzi týchto ľudí plných očakávaní patrili aj Kristovi učeníci. Aj oni podľahli dojmu, že keď budú s Ježišom, nič zlé sa im nemôže stať.
„Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, ak získa hoci celý svet, ale utrpí škodu na duši? Alebo čo človek dá ako protihodnotu za svoju dušu?“ (Mat 16,24-26) Život s Ježišom sa nepodobá pohodlnej ceste po diaľnici. Skôr by sme ho mohli prirovnať k horskej túre. Ísť cez hory je síce náročné, ale inak úžasné.
Keď mi pred niekoľkými rokmi kamarát rozprával o svojich príjemných prechádzkach na Lysú horu, myslel som si o tom svoje. Pre mňa to vôbec nebola príjemná prechádzka. Po poslednej, na ktorú som si vtedy spomenul, som takmer tri dni nemohol chodiť. Pripadal som si ako drevená bábka. Pri chôdzi som sa musel na sebe smiať. Potom som to predsa skúsil znova. Čoskoro som o týchto prechádzkach začal rozprávať rovnako nadšene ako môj kamarát. Bol to úžasný relax.
Niečo podobné prežívajú ľudia, ktorí sa rozhodnú ísť životom s Ježišom. Nie, nie je to ľahká cesta. Ale onedlho človek objaví kúzlo aj v tom, z čoho mal kedysi strach. Zistí, koľko zbytočných vecí so sebou v živote vlečie, a naučí sa zbavovať prebytočnej záťaže.
Horská turistika naučí človeka nevydávať sa na cestu bez potrebnej výbavy. Voda, malá desiata na doplnenie energie, lekárnička, pršiplášť, krém na opaľovanie… Podobne je to na životnej ceste s Ježišom. Mnohé veci, bez ktorých sme sa kedysi nemohli obísť, odložíme a prídeme na chuť tým, bez ktorých sme sa kedysi pokojne obišli.
Pavol napísal: „To, čo mi bolo ziskom, som pre Krista pokladal za stratu. A vôbec, všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Pre neho som všetko ostatné stratil a pokladám to za odpad, aby som získal Krista.“ (Fil 3,7.8) Život s Ježišom nie je ľahký, ale prináša veľa radosti. Apoštol Pavol takýto život prežil a napísal: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, spravodlivý sudca, no nie iba mne, ale aj všetkým, čo s láskou očakávajú jeho zjavenie.“ (2Tim 4,7.8)

Pane, aj ja chcem bojovať dobrý boj. Verím, že ma budeš sprevádzať životom podobne ako apoštola Pavla. Teším sa na vavrín spravodlivosti a verím, že ho raz osobne prevezmem z Tvojich rúk.