Nato rozkázal zástupom posadať si na zem. Vzal tých sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali ešte plných sedem košov zvyškov. Mat 15,35-37

Boh je Bohom poriadku. Aj Ježiš má rád poriadok – dokonca aj pri jedle. Vidíme to z toho, ako organizuje zázračné nasýtenie veľkého zástupu pohanov neďaleko Desaťmestia.
„Nato rozkázal zástupom posadať si na zem. Vzal tých sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali ešte plných sedem košov zvyškov.“ (Mat 15,35-37) Keď pozorujeme prírodu a vesmír, všade vidíme poriadok. Je taký zrejmý, že už stredovekí filozofi to považovali za dôkaz existencie Boha. Píše o tom aj Mojžiš v knihe Jób: „Zviažeš vari Plejády reťazami alebo uvoľníš povrazy Orióna? Vyvedieš azda v pravý čas hviezdy zverokruhu a určíš dráhu Veľkého a Malého voza? Poznáš azda zákony nebies a určuješ ich vládu na zemi?“ (Jób 38,31-33) Keď sa Ježiš chystá nasýtiť niekoľkotisícový zástup pohanov, chce v tom mať poriadok. Všetci si musia sadnúť na zem a čakať, kým ich učeníci a ďalší Ježišovi spolupracovníci obslúžia. Nijaká tlačenica. Nikto nie je ušliapaný. Nikto si nevezme toľko, aby sa ďalším neušlo. Nakoniec sa všetci najedia. Každý dostane svoju porciu. Odchádzajú spokojní a s plnými žalúdkami.
Keď apoštol Pavol píše do Korintu, kde mali problém s liturgiou, radí im: „Všetko nech sa deje slušne a v poriadku!“ (1Kor 14,40) Pavol nabáda veriacich na poriadok. Radí im, aby bohoslužba mala určitý systém. Nech sa pri nej dodržujú zásady, ktoré zabránia, aby hovorili jeden cez druhého. Len tak môže byť bohoslužba oslavou Boha.
V tejto súvislosti chcem pripomenúť jeden moment z Ježišovho života. Na konci prvého storočia nášho letopočtu spomína apoštol Ján na Ježiša. Keď píše o jeho smrti a vzkriesení, zaznamenáva jeden zaujímavý drobný detail: „Vzápätí za ním prišiel aj Šimon Peter, vošiel do hrobu a videl ležať plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Tá však nebola medzi plachtami, ale zvinutá osobitne na inom mieste.“ (Ján 20,6.7) Ježiš vstane z mŕtvych a nemá problém chvíľu sa zdržať, aby po sebe zanechal poriadok. Zvinie šatku, ktorou mu ženy pred pohrebom ovinuli hlavu. Po skončení soboty, v ktorú podľa prikázania všetci odpočívali, chceli napustiť šatku a plachty voňavou živicou a nabalzamovať Ježišovo telo.
Prečo sa Ježiš zdržuje takou banalitou, akou je poriadok v hrobe? Odpoveď je jednoduchá. Je Boh a ako Boh má rád poriadok. Nielen v pohybe nebeských telies po oblohe, ale aj v našom duchovnom živote.
Je to zvláštne. Ježiš nás vychováva k tomu, aby sme do svojho života, svojej práce i služby vniesli poriadok. Učí to aj pohanov na hostine neďaleko Desaťmestia.

Pane, vieš, že poriadok nie je práve mojou silnou stránkou. Preto sa v tejto oblasti spolieham na Tvoju pomoc. Mnoho si ma už naučil. Stále však mám dojem, že je toho ešte veľmi veľa, čo si musím osvojiť.