Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: Ľúto mi je tohto zástupu. Už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Hladných ich nechcem poslať domov, aby nepoomdlievali po ceste. Učeníci mu odpovedali: Kde vziať tu na pustatine toľko chleba, aby sme nasýtili taký veľký zástup? Mat 15,32.33

„Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im: Ľúto mi je tohto zástupu. Už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. Hladných ich nechcem poslať domov, aby nepoomdlievali po ceste. Učeníci mu odpovedali: Kde vziať tu na pustatine toľko chleba, aby sme nasýtili taký veľký zástup?“ (Mat 15,32.33) Pred niekoľkými dňami Ježiš nasýtil veľký zástup poslucháčov neďaleko mestečka Betsaida. Tri dni počúvali Ježiša. Keď im pomaly dochádzali zásoby, učeníci chceli, aby ich Ježiš prepustil. Pripomeňme si, ako to dopadlo. „Ježiš im však povedal: Nemusia nikam chodiť, vy im dajte jesť. Oni mu odpovedali: Máme tu iba päť chlebov a dve ryby. Vyzval ich: Prineste mi ich sem! Zástupom rozkázal posadať si na trávu, vzal tých päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal a dával učeníkom chleby a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali aj dvanásť plných košov zvyškov. Len mužov, ktorí jedli, bolo asi päťtisíc; okrem nich tam boli aj ženy a deti.“ (Mat 14,16-21) Vďaka piatim chlebom a dvom malým rybičkám Ježiš nasýtil možno 15až 20-tisíc ľudí. Učeníci boli pri tom. Tešili sa rovnako, ako nasýtený zástup. Majú azda takú krátku pamäť, že na to už zabudli? Prečo sa nespýtali ľudí v zástupe, či niekto nemá ešte kúsok chlebovej placky alebo nejakú rybu? Veď majú pri sebe Ježiša! Dnes prebehne zázračné nasýtenie na pohanskom území. Podľa ďalších evanjelistov sa to stalo neďaleko Desaťmestia. A to je ten problém, ktorý zrejme trápi učeníkov. Prečo by mal Ježiš nasýtiť pohanov? Ani uzdraviť ich nemusel. Nie je azda dosť chorých a hladných v Izraeli? Lenže Ježiš sa na veci díva inak. Dokázal to už vtedy, keď dal Židom za príklad nenávideného Samaritána. Vtedy sa ho jeden zákonník spýtal, ako si môže zaistiť vstup do Božieho kráľovstva. Ježiš mu pripomenul prikázania, ktoré vyzývajú, aby miloval svojich blížnych. Farizej sa ho opýtal: „A kto je môj blížny?“ Potom mu Ježiš začal rozprávať príbeh o pocestnom, ktorého prepadli, zranili a okradli lupiči. Kňaz i levita, ktorí šli okolo, mu nepomohli. Samaritán áno. A nielen to. Zranenému obviazal rany, dopravil ho do bezpečia a zaplatil výdavky za ďalšie liečenie. Keď Ježiš dorozprával príbeh o milosrdnom Samaritánovi, spýtal sa zákonníka: „Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov? On povedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. A Ježiš povedal: Choď a rob podobne!“ (Luk 10,36.37) Učeníci neboli iní. Aj oni pociťovali silnú averziu voči pohanom. Preto sa Ježiš rozhodol podniknúť s nimi výlet na územie, kde žili títo Židmi opovrhovaní ľudia. Len tak ich mohol vyliečiť z ich averzie. Zanedlho ich pošle do celého sveta a so svojimi rasistickými postojmi by nikdy nesplnili poslanie, ktorým ich chcel Ježiš poveriť.

Pane, pomôž mi vidieť blížneho v každom človeku, s ktorým sa stretnem. Chráň ma pred podvodníkmi, ktorí by to chceli zneužiť.