Keď Ježiš odtiaľ odišiel, prišiel ku Galilejskému moru. Vystúpil na vrch a tam si sadol. Prišli k nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnoho iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela. Mat 15,29-31

„Keď Ježiš odtiaľ odišiel, prišiel ku Galilejskému moru. Vystúpil na vrch a tam si sadol. Prišli k nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnoho iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela.“ (Mat 15,29-31) Ježiš opäť uzdravuje. Prichádzajú za ním stále väčšie zástupy. Mnohí sú na tom tak zle, že ich musia k Ježišovi priniesť ich príbuzní.
Na vrchu Ježiš uzdravil všetkých chorých, ktorí tam boli prítomní. Nešlo pritom len o nejakú bolesť v krku alebo nádchu. Čítali sme, že v zástupe boli chromí, slepí, hluchonemí a rôzni mrzáci. Chromí a mrzáci zrazu nepotrebovali invalidné vozíky. Nevidiaci nepotrebovali okuliare. Nepočujúci nepotrebovali načúvacie prístroje. Všetci spolu – aj s uzdravenými nemými – velebili Boha Izraela.
Možno sa nám zdá, že sa to zbytočne toľkokrát opakuje. Ale tento príbeh sa stále odohráva na pohanskom území. Okolo Ježiša sú zhromaždení nielen Židia, ale aj pohania. Ježiš robí rovnako mocné činy medzi pohanmi ako „medzi svojimi“.
Keď som čítal, ako pohania oslavovali Boha Izraela, spomenul som si na Ježišovo slávne kázanie na inom vrchu, kde svojich poslucháčov nabáda, aby konali dobro: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!“ (Mat 5,16) Ako správny učiteľ dáva svojim žiakom príklad.
Spomenul som si aj na inú výzvu. Zaznamenal ju Lukáš: „Sedemdesiati dvaja sa vrátili a s radosťou hovorili: Pane, v tvojom mene sa nám poddávajú aj zlí duchovia! On im povedal: Videl som satana padať z neba ako blesk. Dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkých nepriateľoch. Nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi.“ (Luk 10,17-20) Viem si predstaviť, akú radosť mali učeníci. Zbaviť niekoho posadnutosti musí byť nádherná skúsenosť. Pomôcť niekomu vymaniť sa zo závislosti od alkoholu, drog alebo pornografie je nesmierne veľká pomoc. Oveľa dôležitejšie je však ukázať týmto slobodným ľuďom, že zdravie a slobodu si udržia len pod podmienkou, že do svojho srdca vpustia Ježiša, v ktorého moci ho učeníci zbavili démonov. A učeníci si mali uvedomiť, v čej moci to všetko konajú.
Keď mi Boh dovolí, aby som sa podieľal na jeho zázrakoch, mal by som si stále opakovať, že to nerobím vo svojej moci a vďaka svojim schopnostiam, ale že to koná Boh. Ja som len jeho nástroj.

Pane, chcem, aby Ťa ľudia chválili, keď ma používaš ako svoj nástroj na záchranu ľudí pre Tvoje kráľovstvo. Chráň moje srdce pred pýchou.