Vtedy jej Ježiš povedal: Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš! A v tú hodinu jej dcéra ozdravela. Mat 15,28

Raz som dostal otázku: „Ako dopadnú na Božom súde ľudia, ktorí prežili celý život ako moslimovia alebo budhisti? Budú odsúdení len preto, že nevyznávali správne náboženstvo?“ Jednu z odpovedí môžeme nájsť v príbehu, v ktorom pohanská žena prosí Ježiša o pomoc. Jej dcéra je posadnutá démonmi. Žena verí, že len Ježiš ju môže zachrániť. Ale Ježiš ju ignoruje. Na jej krik vôbec nereaguje. Keď nakoniec odpovie, tak len veľmi „formálne“. Nám sa to zdá príliš tvrdé a neslušné.
Pohanská matka sa však nevzdáva a napokon počuje: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš! A v tú hodinu jej dcéra ozdravela.“ (Mat 15,28) Z evanjelií vieme, že Ježiš sa nestretával len so Židmi, ale učil a uzdravoval aj mimo židovského územia. Aj v tomto prípade vyháňa démonov z mladého dievčaťa, ktorého matka je pohanka. Z toho je zrejmé, že Boh nikdy nemal v úmysle starať sa len o svoj vyvolený židovský národ. Aby to bolo jasné, apoštol Pavol vo svojom liste kresťanom do Ríma napísal: „Boh neuprednostňuje nikoho. Všetci, ktorí zhrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a všetci, ktorí zhrešili pod zákonom, zákonom budú súdení. Lebo pred Bohom nie sú spravodliví poslucháči zákona, ale ospravedlnení budú tí, čo plnia zákon. Keď teda pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody konajú, čo žiada zákon, aj keď nemajú zákon, sami sú si zákonom. Dávajú najavo, že to, čo žiada zákon, zapísané je v ich srdciach. Súčasne o tom vydáva svedectvo ich svedomie a ich myšlienky sa navzájom obviňujú alebo obraňujú v deň, keď Boh bude skrze Krista Ježiša súdiť skryté veci ľudí, ako som to ohlasoval vo svojom evanjeliu.“ (Rim 2,11-16) Na Božom súde nebude Sudca rozdeľovať ľudí podľa farby pleti, pohlavia, množstva peňazí na konte, vzdelania alebo príslušnosti do „správnej cirkvi“. Rozhodujúci bude postoj jednotlivých ľudí k tomu, čo podľa svojho svedomia a poznania považovali za dobro. Tí, ktorí po dobre nielen túžili, ale snažili sa rozdávať ho tým, ktorí ho potrebovali, budú raz z Božích úst počuť tieto slová: „Potom kráľ povie tým po pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je vám pripravené od založenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste za mnou.“ (Mat 25,34-36) Keď sa budú Boha pýtať, kedy mu takto poslúžili, odpovie im: „Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mat 25,40) V Božom kráľovstve má miesto každý človek, ktorému nie sú ľahostajné potreby iných. Na rozdiel od ľudí, Boh odpláca dobré dobrým. Nezabudne na žiadne naše dobro.

Pane, som rád, že u Teba má každý obyvateľ tejto planéty rovnakú šancu. Si Boh, ktorý súdi spravodlivo. Tým, ktorí Ťa naozaj hľadajú, dávaš svoju milosť.