Odpovedal im: Som poslaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Izraela. No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: Pane, pomôž mi! On jej však povedal: Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. No ona povedala: Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia odrobinami, ktoré padajú zo stola ich pánov. Mat 15,24-27

Cestou do Týru sa Ježiš stretne s pohanskou ženou, ktorá ho prosí, aby zachránil jej posadnutú dcéru. Ježiš jej však neodpovedá. Zdá sa, že ju ignoruje. Jej opakované hlasné volanie učeníkov tak rozčúli, že ho prosia, aby sa jej zbavil.
„Som poslaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Izraela. No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: Pane, pomôž mi! On jej však povedal: Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám. No ona povedala: Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia odrobinami, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ (Mat 15,24-27) Nedivím sa, že učeníci mali toho kriku plné zuby. Udivuje ma však Ježišova reakcia. Najprv ženu dlho ignoruje a potom jej odpovie tak, že to vyznieva až urážlivo.
Pri diskusii s farizejmi a zákonníkmi bol Ježiš strohý a priamy. To je pochopiteľné. Farizeji sa k nemu nesprávali ktovieako slušne. V diskusiách s ním si nedávali servítku pred ústa.
Žena však na Ježiša neútočí. Zúfalo prosí o pomoc. Ježiš by sa mal tešiť, že povesť o ňom sa dostala až za hranice. Mal by byť rád, že aj pohania ho poznajú a vedia, že nie je synom tesára, ale Synom Dávidovým, Mesiášom, ktorý prišiel zachrániť svet.
Prečo je Ježiš taký tvrdý? Napadali mi rôzne zdôvodnenia, no nakoniec som pochopil, že o to v tomto príbehu nejde. Je o tom, že niekedy ma môžu zahanbiť ľudia, o ktorých si myslím, že sú to len… Taký postoj mali totiž učeníci k pohanom. Keby táto žena nebola pohanka, sotva by povedali: „Ježiš, zbav sa jej!“ Ježiš sa viackrát stretol s tým, že ľudia sa urazili, keď im povedal pravdu. Neboli to len farizeji a zákonníci. Odišli od neho sedemdesiati z jeho žiakov. Apoštol Ján zaznamenal: „Preto mnohí z jeho učeníkov ho opustili a viac s ním nechodili. Tu povedal Ježiš Dvanástim: Aj vy chcete odísť? Odpovedal mu Šimon Peter: Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života a my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ (Ján 6,66-69) Pri čítaní Ježišovej odpovede pohanskej žene som sa takmer nahneval a tiež ho opustil. Takto sa predsa so ženou nehovorí. A už vôbec nie s matkou, ktorá je zúfalá, pretože jej dcéra hynie. To by mal Ježiš ako Boh vedieť lepšie než ja.
Potom som si však uvedomil, že keď sa Boh takto zachoval, určite na to mal dôvod. Možno len chcel, aby si táto žena uvedomila, čo ju čaká, keď prijme Krista za svojho Pána. Možno chcel, aby si dobre rozmyslela, čo urobí.
Nakoniec som o tom prestal špekulovať. Aj keď tomu nerozumiem, Ježiš určite vedel, čo robí.

Pane, často Ti nerozumiem. Keď sa však dívam späť, vnímam, že sa vyplatí poslúchať Ťa. Pomôž mi, aby som sa neurážal ako farizeji. Chcem byť taký vytrvalý ako táto pohanská matka.