Peter mu nato povedal: Vysvetli nám toto podobenstvo! On odpovedal: Či ste ešte aj vy takí nechápaví? Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, príde do žalúdka a vylúči sa do stoky? No to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. Zo srdca totiž pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá a rúhania. To sú veci, ktoré človeka poškvrňujú, ale jesť neumytými rukami človeka nepoškvrňuje. Mat 15,15-20

„Fuj, niečo tu smrdí…,“ povedali deti, keď sme šli okolo hromady hnoja, ktorá bola pripravená na kraji poľa na hnojenie. Potom si dlho zapchávali nos.
Aj Ježiš hovorí o hnoji: „Peter mu nato povedal: Vysvetli nám toto podobenstvo! On odpovedal: Či ste ešte aj vy takí nechápaví? Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, príde do žalúdka a vylúči sa do stoky? No to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. Zo srdca totiž pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá a rúhania. To sú veci, ktoré človeka poškvrňujú, ale jesť neumytými rukami človeka nepoškvrňuje.“ (Mat 15,15-20) Je zvláštne, kam Ježiš umiestnil duchovnú „hromadu hnoja“. Neleží na okraji poľa ani v chlieve, ale v našom vnútri.
Boh sa nedíva, ako vyzeráme zvonku. Zaujíma ho, čo je v našom srdci. On totiž vidí do nášho vnútra. Nemá zmysel, aby sme sa pred ním na niečo hrali.
V Starej zmluve je zaujímavý príbeh. Sýrsky vojvodca Náman dostal malomocenstvo. Bola to strašná nemoc, ktorá človeka celkom vyradila zo spoločenského života. Mladučká slúžka jeho manželky mu poradila, aby navštívil izraelského proroka Elizea, ktorý mu určite pomôže. Náman ju poslúchol. Vďaka rade proroka Elizea sa uzdravil. Zároveň pochopil, že pravým Bohom je izraelský Hospodin. Chcel sa Elizeovi odmeniť, no prorok odmietol akúkoľvek odmenu. Potom si uvedomuje, že doma môže nastať problém, a preto Elizeovi hovorí: „Hospodin však nech dovolí svojmu služobníkovi výnimku. Keď môj pán vstúpi do Rimmónovho chrámu, aby sa tam klaňal, a oprie sa o moju ruku, ukloním sa zároveň i ja v chráme Rimmónovom. Ak by som sa teda v Rimmónovom chráme poklonil, nech to Hospodin svojmu služobníkovi odpustí.“ (2Kráľ 5,18) Elizeus ho upokojí: „Choď v pokoji.“ (v. 19) Prečo spomínam tento príbeh? Pretože niekedy sa podobáme Námanovi alebo farizejom. Myslíme si, že Boh považuje za dôležité, aby sme dodržiavali predpisy – hoci sú slepé a bezduché. Je to veľký omyl. Podľa Ježiša nie je dôležité, čo do nás vchádza, ale čo z nás vychádza.
O hodnote toho, čo robíme, rozhoduje pohnútka. Ak sa modlím len preto, aby som iným dokázal svoju zbožnosť, taká modlitba nemá zmysel. Ak si obradne umývam ruky, a pritom neverím, že je to Boh, kto ma očisťuje, taký rituál nemá žiadny zmysel.
Apoštol Pavol napísal: „Kto však má pochybnosti, keď niečo je, je odsúdený, lebo to nekoná z viery. A všetko, čo nie je z viery, je hriech.“ (Rim 14,23) Ak chcem, aby moje konanie malo zmysel, musí mu predchádzať viera – úzky a dôverný vzťah s Bohom. Bez takého vzťahu je to len mŕtvy a bezduchý úkon.

Pane, v mojom vnútri sú veci, ktoré má odvádzajú od podstatného k nepodstatnému. Pomôž mi vidieť svet i môj život Tvojimi očami. Urob v mojom vnútri generálny poriadok. Chcem sa zbaviť všetkého, čo mi prekáža v ceste do Tvojho kráľovstva.