Tu prišli učeníci a povedali mu: Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli to slovo? Mat 15,12

Prečo farizeji stále útočili na Ježiša? Prečo ho tak veľmi nenávideli? Čo im na ňom vadilo? Veď žil podľa zákona. Mali predsa spoločný cieľ.
Pri hľadaní odpovede na tieto otázky mi pomohol príbeh, o ktorom v posledných dňoch hovoríme. Ježiš sa najprv s týmito ochrancami dobrých izraelských mravov rozpráva o tom, aký vzťah je medzi zákonom a tradíciou. Potom zavolá všetkých poslucháčov a odpovie na otázku, ktorú mu farizeji a zákonníci položili.
Ako sa to skončilo? „Tu prišli učeníci a povedali mu: Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli to slovo?“ (Mat 15,12) Učeníci sú zaskočení. Možno aj bolestne zasiahnutí tým, že farizeji sa cítili nemilo dotknutí pri rozhovore s Ježišom. Preto urazene odišli.
Učeníkom záležalo na priazni vplyvných náboženských kruhov. Nie div. Ani my nie sme iní. Aj nás poteší, keď nás významný človek ocení a pochváli. Ani nás by netešilo, keby o nás televízia alebo noviny zverejnili niečo negatívne.
Zastavme sa pri jednom, na prvý pohľad bezvýznamnom, detaile. Ježiš farizejov neurazil. Oni sa cítili urazení. Mali pocit, že takto s nimi predsa nikto nemôže hovoriť. Veď…
Tento pocit veľmi dobre poznám. Sám som sa často cítil urazený. Moji rodičia, manželka i deti by o tom mohli veľa rozprávať. Je to stav, keď človek urobí niečo pod vplyvom nezvládnutých negatívnych emócií a potom sa to snaží sám sebe rozumovo zdôvodniť. Skoro vždy úspešne. Náš rozum dokáže v takýchto situáciách neskutočné veci.
Prečo sa vlastne farizeji urazili? Učeníci hovoria: „Farizeji sa pohoršili, keď počuli to slovo…“ Farizeji sa cítili urazení tým, ako Ježiš reagoval na ich otázku. Namiesto toho, aby uvažovali o tom, čo im Ježiš povedal, radšej nechávajú rozum stranou a konajú pod vplyvom emócií. Už dlhší čas vnímajú Ježiša ako nežiaducu konkurenciu. Nie div, že sa nakoniec urazia.
Pri tomto príbehu som si položil otázku: „Nemohol to Ježiš povedať tak, aby sa farizeji neurazili? Musel im to vôbec hovoriť? Nebolo by lepšie, keby bol mlčal?“ Potom mi napadli ďalšie otázky: „A čo ja? Mám ľuďom hovoriť aj nepríjemné veci? Alebo sa mám radšej zlým správam vyhnúť?“ Ako rád by Ježiš hovoril len príjemné správy. No nemohol. Ak nám chcel pomôcť, musel priniesť aj nepríjemné správy o našom stave. Podobne ako farizeji, aj my máme v sebe príliš veľa nečistoty. Je v nás veľa špiny, ktorej sa musíme čím skôr zbaviť.
Moja manželka si každú jar robí očistnú kúru. Pije odvar zo žihľavy, ktorý má z jej tela vyplaviť jedy a škodliviny, ktoré sa v ňom usadili v priebehu predchádzajúceho roka.
Ježiš si praje, aby sme z času na čas podstúpili podobnú duchovnú očistnú kúru. Vyzval aj farizejov, aby sa očistili. Ale oni sa cítili urazení samotným Bohom. Odišli od Ježiša rovnako nečistí, ako k nemu prišli.

Pane, nie je mi príjemné, keď odkrývaš stav môjho vnútra. Napriek tomu túžim, aby bolo čisté, aj keď sa niekedy urazím. Prosím, maj so mnou trpezlivosť.