Nato zavolal zástup a povedal im: Počujte a pochopte! Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka. Mat 15,10.11

Farizeji a zákonníci predstierajú, že im záleží na duchovnej čistote národa. Napádajú Ježiša za správanie jeho žiakov. Ježiš vo svojej odpovedi zdanlivo na chvíľu odbočí od nastolenej tematiky.
Od tradičného rituálneho očisťovania rúk pred jedlom prechádza k piatemu prikázaniu, ktoré hovorí o úcte k rodičom. Všetkým dáva jasne najavo, že Desatoro je nadradené tradícii. Potom sa vracia k ich otázke. Ako je to s duchovnou čistotou človeka? Čo je pre ňu podstatné? Na túto otázku Ježiš paradoxne neodpovedá duchovným, ktorí s ňou prišli. „Nato zavolal zástup a povedal im: Počujte a pochopte! Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“ (Mat 15,10.11) Prečo Ježiš volá celý zástup ľudí? Pretože chce, aby sme aj my poznali odpoveď.
Tento výrok často počujem od ľudí, ktorým vadí môj jedálny lístok. Prijal som biblické delenie mäsa na „čisté a nečisté“. Nie preto, že by som sa po konzumácii toho „čistého“ cítil svätejší a dokonalejší, ale preto, že túto radu dal môj Stvoriteľ a verím, že na to mal pádne dôvody.
Často tiež počujem, že týmito slovami vyhlásil Ježiš všetky pokrmy za „čisté“. Lenže pôvodná otázka sa netýkala čistoty pokrmu, ale rituálnej čistoty rúk, ktorými Ježišovi žiaci jedli. Preto tu Ježiš zrejme nerieši náš jedálny lístok.
Môj kamarát sa rozviedol. Jedného dňa ho žena opustila a odišla s iným mužom. Keď som sa s ním po nejakom čase rozprával o tom, ako to zvláda, povedal mi: „Na začiatku som za všetko vinil manželku. Hneval som sa na ňu. V duchu som jej dával tie najhoršie mená. No jedného dňa som si uvedomil, že hlavný problém je vo mne.“ Potom povedal veľmi závažnú vetu: „Zrazu som si uvedomil, koľko je vo mne špiny!“ To je presne to, o čom Ježiš hovorí. Podobne to vyjadril aj Jakub: „Nikto nech v čase skúšky nehovorí: Boh ma pokúša! Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka.“ (Jak 1,13.14) V jednej kresťanskej rodine dohovárala mamička malej dcérke, že nie je pekné, keď klame. Dievčatko odpovedalo: „Ja neklamem. Klame satan, ktorý je vo mne!“ Ako veľmi sa podobáme tomuto dievčatku! Radšej sa vyhovárame na okolnosti, než by sme priznali, že za zlo môžeme my sami.
Farizeji a zákonníci radi hovorili o tom, čo vidno. Ježiš poukazuje na to, čo nie je vidieť – na špinu, ktorá sa skrýva v našom vnútri. Apoštol Pavol napísal: „Ak však robím to, čo nechcem, nerobím to ja, ale hriech, ktorý prebýva vo mne… Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Jedine Bohu nech je vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána. A tak teda ja sám svojím rozumom slúžim Božiemu zákonu, ale telom zákonu hriechu.“ (Rim 7,20.24.25) Rituály nás neočistia. Možno len navonok. V našom vnútri však môže urobiť poriadok len Pán Boh. Preto Ježiš hovorí, že náš problém nie je v tom, čo do nás vchádza, ale v tom, čo z nás vychádza.

Pane, urob, prosím, poriadok v mojom vnútri. Túžim po tom. Nechcem, aby bol v mojom vnútri hriech. Buď tam radšej Ty.