Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku podávajú ľudské príkazy. Mat 15,7-9

Kedysi som veril, že ak chcem byť spasený, musím sa snažiť dodržiavať Boží zákon. Celý život musím napredovať s tým cieľom, že raz dosiahnem dokonalosť a nebo si zaslúžim.
Niečo podobné si mysleli aj ľudia v Ježišovej dobe. Najhoršie na tom boli farizeji. Zakladali si na tom, ako perfektne sa im darí dodržiavať všetky židovské príkazy a zákazy. Pripadali si takí svätí, že si dovolili Ježiša kritizovať. Ježiš im odpovedal: „Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuku podávajú ľudské príkazy.“ (Mat 15,7-9) Aj ja som si myslel, že keď budem žiť podľa Desatora a všetkých pravidiel mojej cirkvi, spasenie si zaslúžim. Snažil som sa byť lepší než ľudia v mojom okolí. Často som sa s nimi porovnával a bol som rád, keď som našiel niekoho, kto bol na tom horšie ako ja. Mal som pocit, že už len kúsok ma delí od dokonalosti, ktorá mi zaistí spasenie.
Dnes tomu neverím. Nesnažím sa žiť podľa Božích prikázaní preto, aby som si tým zaslúžil večný život v Božom kráľovstve. Uvedomil som si, že spasenie som získal pod Ježišovým krížom, keď On zomrel, aby som ja mohol žiť. Vďaka tomu sa dnes snažím žiť podľa Božích prikázaní z úplne iných dôvodov.
Čo ma najviac motivuje žiť čo najlepšie? Mojou hlavnou motiváciou je vďačnosť. Vďačnosť za to, že ma Boh prijal ako hriešnika a obliekol mi rúcho svojej spravodlivosti, ktoré prikrylo moju špinu.
Ježiš nás varuje pred veľkým nebezpečenstvom. Hrozí nám, že dôverný vzťah s Bohom zameníme za horlivé dodržiavanie tradícií. Lenže horlivosť sama osebe ešte nič neznamená.
Ako príklad nám môže poslúžiť príbeh proroka Eliáša, ktorý zvolal celý národ na horu Karmel. Pozval aj kráľa Achaba, 450 Baálových prorokov a 400 prorokov Ašéry. Ich božstvo malo zapáliť a prijať ich obeť. Osemstopäťdesiat prorokov sa snaží, ale stále nič. Preto ich Eliáš nabáda: „Kričte hlasnejšie, je to predsa boh. Možno rozjíma alebo si niekam odskočil, alebo odcestoval. Azda drieme a treba ho zobudiť.“ (1Kráľ 18,27) Osemstopäťdesiat mužov ešte horlivejšie poskakuje, kričí, bodá sa oštepmi a reže mečmi. No stále nič.
Potom si vezme slovo Eliáš: „Hospodin, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech sa dnes spozná, že ty si Bohom v Izraeli a ja tvojím služobníkom, a že všetky tieto veci konám na tvoj pokyn. Odpovedz mi, Hospodin, odpovedz, aby tento ľud spoznal, že ty, Hospodin, si Boh a znovu si získavaš ich srdce.“ (1Kráľ 18,36.37) Nato zostúpi oheň z neba a pohltí obeť, ktorú prorok pripravil Hospodinovi.
Horlivé dodržiavanie tradícií ani fanatická viera v neexistujúceho boha mi nemôže pomôcť. Podľa Ježiša je to zbytočná strata energie, času a nakoniec aj večného života.

Pane, pomôž mi vždy rozoznať ľudské tradície od Tvojho slova. Vďaka, že mi pomôžeš vždy uprednostniť Tvoju vôľu.