Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: To, čo by si mal dostať odo mňa, je dar — ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu. Mat 15,5.6

Hádali ste sa niekedy s Bohom, či má pravdu on, alebo vy? To sa nerobí, však. Farizeji a zákonníci to robili často a zrejme celkom radi. Obvinili Ježiša, že jeho žiaci pohŕdajú tradíciami otcov. On im odvetil: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? Veď Boh povedal: Cti svojho otca aj matku! A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: To, čo by si mal dostať odo mňa, je dar — ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu.“ (Mat 15,3-6) Ježiš otvára zaujímavú tému: „Čo je viac, tradícia, alebo Boží zákon?“ Táto otázka bola silnou témou reformátorov, ktorí ako úprimní a verní katolíci vyzývali ľudí, aby sa vrátili k pôvodným kresťanským hodnotám. Chceli, aby sa základom učenia cirkvi stala opäť Biblia. Vystupovali proti postupnému vnášaniu pohanských tradícií a modloslužby do pôvodného Kristovho učenia.
Katolícky kňaz Martin Luther „náhodou“ objavil Bibliu. Začal ju študovať a pri jej čítaní si uvedomil, že cirkevná prax sa značne líši od života Ježiša Krista. Dlho o všetkom premýšľal. Napokon 31. októbra 1517 zverejnil vo Wittenbergu 95 téz, ktoré mali vyvolať akademickú diskusiu. Očakával, že dostane pozvanie medzi teológov a spolu budú viesť rozpravu o tom, či má pravdu, alebo sa mýli.
Namiesto toho ho vyhlásili za kacíra. Keby ho Fridrich III. Múdry nenechal „uniesť“ do azylu na svoj hrad Wartburg, skončil by podobne ako pred sto rokmi majster Ján Hus.
Martin Luther študoval ďalej. V rokoch 1521 a 1522 preložil Nový zákon do jazyka svojich krajanov. Prial si, aby Biblia nebola prikovaná v malej komôrke ku kláštornému múru. Túžil po tom, aby sa táto vzácna kniha dostala medzi obyčajný ľud – laikov. Veril, že si ju budú vážiť viac než jeho kolegovia z kléru – farári a teológovia. Nemýlil sa. Odmietavý postoj katolíckej cirkvi k snahám reformátorov viedol k tomu, že začali vznikať nové cirkvi, ktoré chceli založiť svoju existenciu na biblických princípoch. Keď aj v nich postupne vznikali tradície, ktoré zatienili Bibliu, viedlo to k vzniku ďalších cirkví. S niečím podobným sa stretávame dodnes.
Ježiš varuje pred tým, aby sme tradíciu považovali za dôležitejšiu než Božie slovo. Dejiny kresťanstva dokazujú, že táto výstraha je stále aktuálna. Odklon od Biblie vedie vždy k úpadku cirkvi. Mnohé hrôzy spáchané v stredoveku v Ježišovom mene dokazujú, že uprednostňovať tradície pred Božím slovom a jeho zákonmi sa nevypláca.
Asi by som si mal teraz položiť otázku: A čo ja? Čo je v mojom živote na prvom mieste? V ktorej oblasti hrozí, že podobne ako farizeji a zákonníci dovolím, aby vedúce miesto v mojom živote prevzali tradície? Tradície nemusia byť vždy zlé. Len ich nesmieme dať na prvé miesto – tam patria Božie slovo a Božie prikázania.

Pane, ukáž mi, čo môžem dnes urobiť, aby som neuprednostňoval ľudské tradície pred Tvojou vôľou.