Tí, čo boli na lodi, klaňali sa mu a hovorili: Naozaj si Boží Syn. Keď sa preplavili na druhý breh, zakotvili pri Genezarete. Obyvatelia toho kraja ho spoznali a rozchýrili to po celom okolí. Nato k nemu prinášali všetkých chorých. Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Tí, čo sa ho dotkli, ozdraveli. Mat 14,33-36

Zdravie je hodnota, ktorú si väčšina z nás začne vážiť vtedy, keď ju stráca. Potom sme ochotní urobiť čokoľvek, len aby sa nám zdravie opäť vrátilo.
Podobne to bolo aj v čase Ježišovho pozemského pôsobenia. Nie div, že Ježiš bol stále obklopený zástupom ľudí – zdravých aj chorých.
„Keď sa preplavili na druhý breh, zakotvili pri Genezarete. Obyvatelia toho kraja ho spoznali a rozchýrili to po celom okolí. Nato k nemu prinášali všetkých chorých. Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Tí, čo sa ho dotkli, ozdraveli.“ (Mat 14,34-36) Skôr ako pôjdeme ďalej, pripomeňme si jednu zásadnú informáciu.
Spoločnosť, v ktorej sa vtedy Ježiš pohyboval, mala mnohé tabu. Jedným z nich bol kontakt s chorým človekom. Ak by ste sa, napríklad, dotkli malomocného, vyhlásili by vás za nečistých. Nejaký čas by ste museli stráviť v karanténe.
Dnes už vieme pomerne veľa o vírusoch a baciloch. Nemáme problém pochopiť, že keď sa dostaneme do styku s nákazou, môžeme vyvolať epidémiu. Práve pred tým chcel chrániť Mojžišov zákon.
Keď sa ľudia pýtajú Ježiša, či sa ho môžu dotknúť, nie je to preto, že by bol Ježiš namyslenec, ale kvôli týmto hygienickým pravidlám. Dotknúť sa počas choroby zdravého človeka bolo prestúpením zákona.
Ježiš im v tom nebráni. Dovoľuje im, aby sa ho dotkli a boli uzdravení.
Ježiš vie, že mnohých z nich sa už dlhé týždne, možno aj roky, nikto nedotkol. Viem si predstaviť, ako na mnohých chorých kladie ruky, ako berie malých pacientov do náručia a usmieva sa na nich. Už len jeho láskavý a súcitný pohľad dáva všetkým novú chuť do života.
Nedávno som dostal zaujímavý list. Bolo to rozprávanie ženy, ktorá sa prebrala k životu po tom, čo počas umelého spánku u nej dvakrát nastala zástava srdca. To prvé, na čo si spomína, je zvláštne teplo. Jej sestra jej hladila ruku a hovorila, aká je rada, že sa znovu prebrala k životu.
Obyčajný dotyk má obrovskú moc. Ježiš to vedel. Preto chorým nebráni, aby sa ho dotkli. Neraz uzdravil slovom. Teraz to robí prostredníctvom dotyku. Všetci, čo boli v ten deň uzdravení, celý život spomínali, ako sa Ježiša dotkli – a v okamihu boli zdraví.
Nedávno sme boli s manželkou v Luhačoviciach. Toto mesto má pre nás zvláštny význam. Pred tridsiatimi rokmi som tam cestou z priehrady prvýkrát chytil svoju budúcu manželku za ruku. Dodnes si pamätám, aký to bol krásny pocit, keď jej ruka zostala v mojej. Neodtiahla ju.
Dala mi tým najavo, že ku mne cíti niečo podobné ako ja k nej.
Keď sa nemocní dotýkali Ježiša, ani on sa neodtiahol. Dovolil im, aby poznali, ako sa prejavuje Božia láska v praxi. Každý, kto sa ho dotkol, bol uzdravený.

Pane, ďakujem, že aj mňa sa dotýkaš. Ukáž mi, koho by dnes mohol potešiť a uzdraviť práve môj dotyk, moje pohladenie alebo objatie.