Tí, čo boli na lodi, klaňali sa mu a hovorili: Naozaj si Boží Syn. Keď sa preplavili na druhý breh, zakotvili pri Genezarete. Obyvatelia toho kraja ho spoznali a rozchýrili to po celom okolí. Nato k nemu prinášali všetkých chorých. Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Tí, čo sa ho dotkli, ozdraveli. Mat 14,33-36

Chceli by ste byť slávni, ako napríklad Karel Gott? Ja som si to kedysi prial. Dokonca som plánoval, že založím hudobnú skupinu. Nakoniec som ju nezaložil a dnes som tomu rád. S mojím hudobným sluchom by som sa veru nepreslávil. Maximálne by som sa v SuperStar dostal do Hviezdnej roty.
Ježiš má za sebou náročnú noc. Večer rozpustil zástupy poslucháčov a učeníkov poslal na lodi na protiľahlý breh. Konečne mal chvíľu čas na rozhovor so svojím nebeským Otcom. Potom sa vydal po rozbúrenom mori za svojimi učeníkmi, ktorí skoro celú noc zápasili so silným vetrom a vysokými vlnami. Keď vstúpil do ich lode, utíšil búrku. Potom už bez problémov doplávali k druhému brehu, kde zakotvili. Všetci sa tešili, že si nájdu tiché miesto, kde si odpočinú.
Matúš napísal: „Keď sa preplavili na druhý breh, zakotvili pri Genezarete. Obyvatelia toho kraja ho spoznali a rozchýrili to po celom okolí. Nato k nemu prinášali všetkých chorých. Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Tí, čo sa ho dotkli, ozdraveli.“ (Mat 14,34-36) Niekto Ježiša spoznal. Vlastne ich bolo viac. Ježiš už nie je jedným človekom z davu. Jeho tvár ľudia poznajú. Správa o jeho príchode sa rozšírila po okolí. Okolo neho sa začal zhromažďovať zástup, ktorý čakal jeho pomoc. Ľudia k nemu priniesli chorých s prosbou, aby im vrátil zdravie.
A Ježiš? Ježiš sa zachová ako Boh. Nehovorí, že ešte sa nezačali ordinačné hodiny. Každý, kto sa ho dotkol, bol opäť zdravý. V praxi naplnil sľub, ktorý dal nedávno svojim učeníkom: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.“ (Mat 11,28-30) Boh nemá ordinačné hodiny. Boh „nikoho neuprednostňuje“. (Sk 10,34) Pisateľ Listu Židom radí: „Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.“ (Žid 4,16) Ježišova sláva ho nezmenila. Zostal taký istý, aký bol kedysi.
To nás neprekvapuje. Vieme, že na našu zem prišiel z oveľa väčšej slávy. Apoštol Pavol o ňom napísal: „On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži.“ (Fil 2,6-8) Pozemská sláva a popularita neodviedla Ježiša od cieľa jeho misie na planéte Zem. Obdiv davov bol len slabým odleskom slávy, ktorú mal Ježiš v nebi skôr, než sa stal človekom. Na Zem ho nepriviedla túžba po sláve, ale láska k padlému človeku, ktorý by bez jeho pomoci nemal nijakú šancu.

Pane, ďakujem Ti, že si bol ochotný zanechať slávu neba, aby si nás zachránil pred večnou smrťou. Obstál si vo všetkých ťažkých situáciách a skúškach. Celý vesmír poznal, že si láska.