Peter mu odpovedal: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode! Mat 14,28

Učeníci celú noc veslujú. Snažia sa bojovať proti vetru, ktorý fúka opačným smerom. Už musia byť unavení. Predtým boli celý deň na nohách. A teraz toto. Zrazu si všimnú, že sa k nim blíži čudná silueta. Je to duch? Strach víťazí. Z lode sa začnú ozývať zdesené výkriky. Potom začujú hlas svojho Majstra. Je to naozaj on? Nevydáva sa zaňho niekto iný? „Peter mu odpovedal: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode! On povedal: Poď! Peter vystúpil z lode, kráčal po vode a šiel k Ježišovi.“ (Mat 14,28.29) Peter často hovorí v mene všetkých. Aj teraz si berie slovo. Chce dôkaz. V tejto nočnej tme musia byť predsa opatrní. Preto hovorí: „Pane, ak si to ty, tak to dokáž!“ Pri čítaní týchto slov si vždy spomeniem na Gedeona. Boh si vyvolil tohto mladého muža, aby oslobodil Boží ľud od nepriateľov. Gedeon chce dôkaz, že je to skutočne Boh, kto od neho žiada niečo také ťažké. Boží posol splní jeho žiadosť.
Gedeonovi to nestačí. Preto ďalej prosí Boha: „Ak chceš prostredníctvom mňa zachrániť Izrael, ako si oznámil, potom rozprestriem na humne ovčie rúno. Ak bude rosa na rúne a zem dookola bude suchá, poznám, že prostredníctvom mňa zachrániš Izrael, ako si povedal.“ (Sud 6,36.37) Ráno je ovčie rúno mokré a všade okolo je sucho. Gedeon si hovorí: „Možno bola v noci rosa. Na tráve už vyschla, ale rúno je od nej ešte mokré.“ Preto žiada tretí dôkaz. „Nech sa tvoj hnev nerozhorí proti mne, keď ešte raz prehovorím. Rád by som to s rúnom skúsil znova. Nech zostane rúno suché a všade okolo neho nech bude rosa.“ (Sud 6,39) Boh sa naňho nehnevá. Rozumie, že je opatrný. V Knihe sudcov čítame, že „Boh to tak urobil aj v tú noc. Len rúno bolo suché, kým okolo neho bola celá zem zarosená.“ (Sud 6,40) Táto skúsenosť sa končí tým, že Gedeon porazil nepriateľskú armádu. S troma stovkami bojovníkov premohol obrovskú presilu nepriateľa. Aj Peter chce znamenie. Ježiš sa mu vôbec nediví. Ani sa naňho nehnevá. Naopak. Chápe obavy učeníkov. Petra vyzýva, aby sa nebál a šiel za ním. Peter vidí, že Ježiš stojí na vode. Nebojácne sa vydáva za ním.
„Áno, je to náš Pán,“ hovorí si Peter a obracia sa k ostatným v loďke. Už sa nemusí báť.
Každý z nás sa možno niekedy ocitne v podobnej situácii. Aj nás môže Boh vyzvať, aby sme sa pustili do ťažkej, nebezpečnej a niekedy dokonca zdanlivo neuskutočniteľnej úlohy. Skôr ako túto výzvu prijmeme, mali by sme sa presvedčiť, že je to naozaj Boh, kto nás poveruje. Niečo podobné totiž robí aj satan. Pavol píše: „A nie div, veď aj sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je to nič prekvapujúce, ak sa aj jeho služobníci tvária ako služobníci spravodlivosti.“ (2Kor 11,14.15)

Pane, ďakujem, že ak ma poveríš nejakou prácou, dáš mi tiež dostatok dôkazov, že si to Ty. Nerád by som sa totiž nechal oklamať Tvojím nepriateľom.