Loď bola vzdialená od brehu už mnoho stadií a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim. Počas štvrtej nočnej stráže prišiel k nim Ježiš, kráčajúc po mori. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašení hovorili: To je prízrak! A od strachu kričali. Ale Ježiš sa im hneď ozval: Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa! Mat 14,24-27

Keď učeníci pomáhajú Ježišovi pri zázračnom nasýtení veľkého davu poslucháčov, sú plní odhodlania. S týmto Majstrom sa im nemôže nič stať. Určite čoskoro vyženie nenávidených Rimanov. Potom sa konečne posadí na Dávidov trón.
Ježiš ich pošle loďou na druhú stranu jazera. Majú ísť sami. On musí ešte na chvíľu vyjsť na najbližšiu horu.
„Loď bola vzdialená od brehu už mnoho stadií a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim. Počas štvrtej nočnej stráže prišiel k nim Ježiš, kráčajúc po mori. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašení hovorili: To je prízrak! A od strachu kričali. Ale Ježiš sa im hneď ozval: Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ (Mat 14,24-27) Hovorí sa, že človeka poteší, keď počuje o cudzom nešťastí. Niečo na tom asi je. Možno aj preto mám túto nočnú časť príbehu rád. Dokazuje totiž, že učeníci sú rovnakí smrteľníci ako ja. Ešte večer boli plní odhodlania, rozhodnutí dať za Ježiša hoci život. Teraz kričia od strachu. Pred niekoľkými hodinami boli presvedčení, že na ceste k obnove samostatného izraelského kráľovstva ich nemôže nič zastaviť. Ale stačí tajomná postava a… Boja sa o život tak nahlas, že by aj tá príšera, keby tam nejaká bola, radšej utiekla.
Ako často prežívam podobnú situáciu! Niečo sa mi podarí. Prežijem nejaký zázrak a mám pocit, že som takmer v nebi. Som plný nádherných emócií. Mám pocit, že sa vznášam. Potom príde tvrdé pristátie. Niekedy stačí maličkosť, aby som narazil nosom, ktorý mal tendenciu dvíhať sa privysoko.
Pripomína mi to známy príbeh zo života proroka Eliáša. Aj on prežil spolu s národom zázrak. Zatiaľ čo Baálov oltár zostal bez akejkoľvek zmeny, Hospodin prijal obeť, ktorá bola pripravená na jeho slávu. Pohltil ju oheň, ktorý zostúpil z neba. Potom si Eliáš vybavil účty so stovkami falošných prorokov, ktorí slúžili pohanským bohom.
Eliáš dosiahol vrchol svojej prorockej kariéry. Stačí však málo a… Hneď nato zažil aj svoj najväčší pád. V Biblii čítame: „Jezábel poslala Eliášovi odkaz: Nech ma bohovia čo najprísnejšie potrescú, ak zajtra o tomto čase nenaložím s tvojím životom, ako si ty naložil s hociktorým z nich.“ (1Kráľ 19,2) Včera sa nebál stoviek prorokov, dnes berie nohy na plecia a uteká pred jednou ženou…
V kríze ho Boh nenechá samotného. Obstará mu jedlo. Zjaví sa mu. Nakoniec ho poverí novou úlohou. Rovnako sa zachová aj Ježiš k svojim učeníkom. Keď sú vystrašení a kričia od strachu, začujú známy hlas: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ Táto veta im musela byť príjemnejšia než vôňa najdrahšieho balzamu. Sedem slov mení beznádej na pocit pokoja a bezpečia.

Pane, ako často vidím príšery, keď Ťa stratím z dohľadu. Nenechaj ma dlho samého. Zjav sa mi vždy, keď to skutočne potrebujem.