Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko čo mal, a kúpil ju. Mat 13,45.46

Boli ste už na dražbe? Ja ešte nie. Ale niekedy by som sa tam rád šiel pozrieť. Musí to byť napínavé, keď si z ponuky vyberiete napríklad obraz, ktorý by ste chceli mať doma v obývačke na stene. Vyvolávacia cena je celkom vyhovujúca, preto zložíte potrebnú istinu a stanete sa súčasťou celej dražby.
Konečne príde na rad obraz, ktorý ste si vybrali. Pôvodná čiastka sa zvyšuje a vy uvažujete, do akej sumy až môžete ísť. Premýšľate, čo všetko by sa dalo doma predať, aby ste… Potom vám je zrazu jasné, že končíte…
„Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.“ (Mat 13,45.46) Dnes nejde o poklad, ale o vzácnu perlu, ktorá sa môže stať pokladom.
To, čo ma na tomto príbehu zaujalo, je myšlienka, ktorú by sme našli aj v predchádzajúcom príbehu. Pole a perla majú rovnakú hodnotu. Všimli ste si to? Že Ježiš neuviedol nijakú konkrétnu sumu? Máte pravdu. Neuviedol sumu, ale jasne definuje cenu. Pole i perla stoja presne toľko, koľko za ne môžeme dať – všetko. Keď ju chcem mať, nebudem vlastniť už nič iné. Buď mi dáš všetko a dostaneš perlu, alebo môžeš žiť tak ako doteraz – ale bez perly.
Je to zvláštna matematika. Prečo to Ježiš tak vyhraňuje? Prečo si nemôžeme aspoň niečo nechať? Evanjelisti opisujú zázrak, pri ktorom Ježiš nasýtil mnohotisícový zástup hladných poslucháčov. Ján zachytil malý detail: „Keď Ježiš pozdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľký zástup, povedal Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? Ale to povedal preto, že ho chcel vyskúšať, lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: Ani za dvesto denárov chleba nebude dosť, aby sa každému ušlo aspoň trochu. Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby; ale čo je to pre toľkých? Ježiš prikázal: Usaďte ľudí! Na tom mieste bolo mnoho trávy. Posadalo si tam teda okolo päťtisíc mužov. Ježiš vzal chleby, dobrorečil a rozdával sediacim; podobne aj z rýb toľko, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar! Po tých, čo jedli, pozbierali teda nalámané zvyšky jačmenných chlebov a naplnili nimi dvanásť košov.“ (Ján 6,5-13) Nejaký chlapec má päť chlebových placiek a dve malé rybičky. Je to jeho jediné jedlo. Ježiš ho požiada, aby mu ho dal. Ako sa asi tento chlapec cítil? Ján o tom nič nehovorí. Ale ja si to viem predstaviť. Aj to, ako sa cítil po tom, keď Ježiš jeho desiatou nasýtil taký obrovský zástup.

Pane, je toho ešte veľa, čo by som Ti mohol dať. Pomôž mi, aby Tvoje kráľovstvo bolo pre mňa tou najkrajšou perlou. Aby som Ti potom mohol s radosťou dať všetko, čo odo mňa žiadaš.