Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole. Mat 13,44

Ako chlapci sme sa radi hrávali na hľadanie pokladu. Jeden z nás šiel prvý, robil značky a my sme ho podľa nich sledovali. Cestou nechával správy s ďalšími inštrukciami a v cieli našej dobrodružnej cesty nás čakal poklad. Väčšinou to bola nejaká sladkosť, ktorú sme si potom všetci rozdelili.
Pán Ježiš pokračuje v opise svojho kráľovstva. Opäť je veľmi stručný. Vie, aká lákavá je myšlienka na poklad. „Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole.“ (Mat 13,44) Nebeské kráľovstvo je ako poklad. Ten, kto ho objaví, je ochotný vzdať sa všetkého, čo má, len aby ho získal. Musí to byť veľký poklad.
Hovorí vám niečo meno Jozef Mužík? Napoviem vám, že má niečo spoločné so Štechovickým pokladom. Tento pán hľadal devätnásť rokov miesto, na ktorom vraj na konci druhej svetovej vojny nacisti ukryli umelecké diela z okupovaných území východnej Európy.
Jeho snaha však vyšla nazmar. Nenašiel nič. Zostali mu len dlhy a niekoľko vriec historických dokumentov, ktoré ponúkol cez internet na predaj. No nikto neprejavil záujem.
Keď som čítal jeho príbeh, spomenul som si, ako sme aj my raz hľadali poklad. Bol som na prázdninách u strýka. Jedného večera nám rozprával, že na neďalekom hrade, z ktorého zostali už len zrúcaniny, kedysi bývali lúpežní rytieri. Nazbíjali toho naozaj veľa. Raz však došlo aj na nich. Hrad obľahlo kniežacie vojsko a oni museli rýchlo utiecť, aby si zachránili aspoň holé životy. Všetko svoje bohatstvo zakopali v studni a z obliehaného hradu utiekli podzemnou chodbou. Na druhý deň sme si vzali rýľ, lopatu, krompáč, motyku a vedro a vybrali sme sa na hrad hľadať poklad. Našli sme zopár zvieracích kostí a plechové vrchnáky z piva…
Nevadilo nám to. Keď sme na ďalší deň prežívali iné dobrodružstvo, na zakopaný poklad sme celkom zabudli. Stratili sme len niekoľko hodín z dlhých prázdnin.
Ako sa asi cítil pán Mužík, keď si jedného dňa uvedomil, že obetoval takmer dvadsať rokov niečomu, z čoho sa nakoniec vykľul omyl? Ani jeho príbeh však nie je tragédia. Tento hľadač pokladov má ešte šancu nájsť nový zmysel života v niečom inom.
Kto však odmietne Božie kráľovstvo, zistí svoj omyl príliš neskoro. Už nebude môcť zmeniť svoj večný údel. Autor Listu Židom nás preto trikrát vyzýva: „Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure…“ (Žid 3,7.15; 4,7) Nebeské kráľovstvo má väčšiu cenu než akýkoľvek poklad tohto sveta. Boh nám ho ponúka. Ponúkal mi ho včera a ponúka mi ho aj dnes. To je istota, ktorú mám. Budem mať túto šancu aj zajtra? Neviem. Preto neurobím chybu, ak na to dnešné pozvanie odpoviem kladne.

Pane, ďakujem Ti, že som objavil ten najvzácnejší poklad. Som rád, že vďaka Tvojim slovám viem, ako ho môžem získať – keď sa vzdám všetkého, čo mi prekáža v ceste za Tebou.