Vtedy rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tam prišli za ním jeho učeníci a prosili ho: Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli. Mat 13,36

Ako sa cítite, keď sa s vami niekto rozpráva o niečom, čomu nerozumiete? Tvárite sa, že viete, o čom je reč, alebo sa radšej spýtate? Keď Ježiš skončil svoje kázanie, vydal sa na miesto, kde mu ponúkli prístrešie. Tešil sa, že si na chvíľu ľahne, zavrie oči a v mysli sa spojí so svojím nebeským Otcom. Lenže odpočinok musel ešte na chvíľu odložiť.
„Vtedy rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tam prišli za ním jeho učeníci a prosili ho: Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na poli.“ (Mat 13,36) Od istého času mám tento text veľmi rád. Ako dieťa som si myslel, že raz pochopím celú Bibliu. Keď som ju začal čítať prvýkrát, nemal som ani päť rokov. Snažil som sa, ale akosi mi to nešlo. Zdalo sa mi, že je napísaná nejakou cudzou rečou, ktorej som nerozumel.
Odvtedy čítam Bibliu už päťdesiat rokov. Mnohým miestam, ktorým som predtým nerozumel, teraz už rozumiem. A ďalším miestam, o ktorých som si myslel, že im rozumiem, dnes zase nerozumiem. Napriek tomu, že moje poznanie Biblie rastie a mám väčší prehľad o tom, čo v nej je, čo s čím súvisí, stále je pomerne veľa textov, ktorých význam niekedy nechápem.
Napriek tomu čítam ďalej. Jednej veci totiž v Biblii rozumiem. Ján to vyjadril vo svojom liste v nasledujúcom vyznaní: „Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec, aby sme sa volali Božími deťmi. A nimi sme. Svet nás preto nepozná, lebo nepoznal jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme, že keď sa zjaví, budeme mu podobní, lebo ho uvidíme takého, aký je.“ (1Ján 3,1.2) Som Božie dieťa. Dieťa nerozumie všetkému, čo hovorí jeho otec. Vie však, že otec ho má rád. A to stačí. Apoštol Pavol hovorí niečo podobné: „Lebo iba sčasti poznávame a sčasti prorokujeme. Ale keď príde plnosť, to, čo je čiastočné, sa pominie. Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný.“ (1Kor 13,9-12) Spomínam si, keď som bol prvýkrát v živote s ockom na pošte telefonovať. Keď som v slúchadle počul mamičkin hlas, nevedel som pochopiť, ako sa zmestila do takého malého slúchadla. Keď som sa na to spýtal ocka, povedal mi, že mamička nie je v tom slúchadle. Potom dodal: „Keď vyrastieš, potom to pochopíš!“ Mal pravdu. Keď som vyrástol a učil sa fyziku, pochopil som princíp, na ktorom je založený telefón.
Verím, že podobne je to so všetkými otázkami, ktoré mám pri čítaní Biblie. Niektoré som pochopil. Pri iných musím počkať, kým sa naplnia Pavlove slová: „Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný.“ Jedného dňa všetko pochopím. Teraz som rád, že chápem aspoň to, čo potrebujem pre svoje spasenie.

Pane, som rád, že Tvoja láska nie je závislá od mojej schopnosti rozumieť tomu, čo robíš a hovoríš. Som rád, že si mojím Učiteľom. Pred Tebou sa nemusím báť priznať, že niečomu nerozumiem.