Vy teda počúvajte podobenstvo o rozsievačovi: Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí to, čo mu bolo zasiate do srdca. U toho človeka bolo zrno zasiate na kraj cesty. Na skalnatú pôdu bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, no nemá koreň, a tak je len chvíľkový. Keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadne. Do tŕnia bolo zrno zasiate u toho, kto slovo počúva, ale denné starosti a omámenie bohatstvom udusia slovo, takže ostane bez úrody. Do dobrej pôdy bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a chápe ho. Ten potom prináša úrodu: jeden stonásobnú, druhý šesťdesiatnásobnú a tretí tridsaťnásobnú. Mat 13,18-23

Ježiš vie, že ani učeníci nerozumejú príbehu, ktorý im vyrozprával. Nešlo mu o to, aby pobavil ľudí. Chcel im vysvetliť, od čoho závisí ich večný život.
K príbehu preto pridáva vysvetlenie: „Vy teda počúvajte podobenstvo o rozsievačovi: Ku každému, kto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí to, čo mu bolo zasiate do srdca. U toho človeka bolo zrno zasiate na kraj cesty. Na skalnatú pôdu bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, no nemá koreň, a tak je len chvíľkový. Keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadne. Do tŕnia bolo zrno zasiate u toho, kto slovo počúva, ale denné starosti a omámenie bohatstvom udusia slovo, takže ostane bez úrody. Do dobrej pôdy bolo zrno zasiate u toho, kto počúva slovo a chápe ho. Ten potom prináša úrodu: jeden stonásobnú, druhý šesťdesiatnásobnú a tretí tridsaťnásobnú.“ (Mat 13,18-23) Každý človek sa v živote stretne s nejakou formou správy o Božom kráľovstve. Záleží na nás, aký postoj zaujmeme k Božej ponuke.
Prvou možnosťou je, že Božiu ponuku nezačujeme, pretože radšej počúvame niekoho iného. Ježiš vie, že na nás pôsobí aj jeho nepriateľ – satan. Nie je to nejaká rozprávková bytosť s chvostom a kopytami. Apoštol Pavol o ňom napísal: „A nie div, veď aj sám satan sa tvári ako anjel svetla. Nie je to nič prekvapujúce, ak sa aj jeho služobníci tvária ako služobníci spravodlivosti. Ich koniec bude primeraný ich skutkom.“ (2Kor 11,14.15) Druhým nebezpečenstvom je prílišný zhon. Sú ľudia, ktorí na Božie pozvanie odpovedia hneď. Nie sú však ochotní trpezlivo ísť takým tempom, aké je pre nich najvhodnejšie. Všetko chcú hneď. Táto uponáhľanosť napokon spôsobí ich duchovnú smrť.
Tretiu skupinu tvoria ustarostení ľudia. Neustále myslia na to, čo by sa mohlo stať, keby… Podľa Ježiša ich nakoniec tieto všedné starosti udusia. Takýchto ľudí stále pribúda. Má na to vplyv doba, v ktorej žijeme. Určite nie je ľahké byť dlho bez práce alebo čakať na výsledky dôležitého zdravotného vyšetrenia…
Existuje ešte štvrtá možnosť. Dať Bohu príležitosť, aby sa o nás staral a aby z nás urobil „dobrú pôdu“, v ktorej sa semienko jeho kráľovstva nielen zakorení a vyrastie, ale prinesie aj bohatú úrodu. Boh má moc takto „zúrodniť“ každého človeka, ktorý mu to dovolí.
Keď Ježišovi učeníci prekonali krízu, do ktorej sa dostali po jeho smrti, Boh ich mohol konečne použiť na záchranu stratených. Lukáš píše, čo sa dialo potom: „Tí, čo prijali jeho slovo, boli pokrstení a v ten deň sa pridalo k nim asi tritisíc duší.“ (Sk 2,41)

Pane, urob z môjho srdca dobrú pôdu, v ktorej Tvoje semienko prinesie bohatú úrodu.