Keď sial, niektoré zrná padli na kraj cesty. Prileteli vtáky a pozobali ich. Druhé padli na skalnatú pôdu, kde nemali dostatok zeme. Tie vzišli rýchlo, lebo neboli hlboko v zemi, no potom, keď vyšlo slnko, obilie zahorelo, a pretože nemalo koreň, vyschlo. Iné zrná padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Mat 13,4-7

Pre svoje prvé podobenstvo berie Ježiš námet z poľnohospodárstva. Nemalo by nás to prekvapiť. V zástupe poslucháčov sú väčšinou muži, ktorí sa živia práve touto prácou.
„Hľa, rozsievač vyšiel siať. Keď sial, niektoré zrná padli na kraj cesty. Prileteli vtáky a pozobali ich. Druhé padli na skalnatú pôdu, kde nemali dostatok zeme. Tie vzišli rýchlo, lebo neboli hlboko v zemi, no potom, keď vyšlo slnko, obilie zahorelo, a pretože nemalo koreň, vyschlo. Iné zrná padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.“ (Mat 13,4-7) Každý z vtedajších Ježišových poslucháčov vedel, ako vyzerá jarná sejba obilia. Rozsievač naberie zrno z plachty, ktorú má uviazanú okolo krku, a pri každom kroku pred seba rozhodí hrsť obilia. Takto krok za krokom musí prejsť celé pole.
Zrnká nie sú rozsypané rovnomerne. Niektoré spadnú na cestu, iné na skalu alebo do tŕnia. Ďalšie pozobú vtáci, alebo si na nich pochutnajú hraboše a hlodavce. Niektoré síce vyklíčia, ale kvôli nedostatku vlahy uschnú. Podobne ako tie, ktoré udusí bodľačie a burina…
Dnes sa s takýmto spôsobom sejby stretneme už len zriedka. Naši roľníci používajú sejačky, ktoré sejú obilie rovnomerne. No ani tak nedocielime, aby vzišlo každé zasiate zrnko a hlavne, aby každá rastlinka priniesla úrodu.
Nedávno som bol u rodičov na južnej Morave. Na niektorých lánoch boli miesta, kde po výdatných dažďoch voda zničila obilie. Aj na poliach, ktoré veľká voda nepostihla, boli miesta, ktoré boli zrejme kamenisté alebo chudobné na živiny. Na týchto miestach boli rastlinky slabšie a niektoré úplne vyschli.
Napriek tomu roľníci každý rok znovu sejú a očakávajú, že sa im ich práca vyplatí. Tešia sa na úrodu, ktorá im zaistí nielen obživu, ale aj dostatočnú sejbu na ďalší rok.
Ježišovi poslucháči čakajú, aká bude pointa tohto rozprávania. Prečo začal tým, že pri sejbe sú straty? Prečo nezačal tým, koľko roľník zožne pri žatve? Keď som o tom uvažoval, dospel som k záveru, že Ježiš nám chce ukázať, že v našom živote viery nebude všetko dokonalé. Napriek tomu, že sa budeme snažiť, občas sa nám niečo nepodarí. Niekedy svoj omyl objavíme hneď, inokedy to chvíľu potrvá. Ľudové príslovie hovorí: „Kto nič nerobí, nič nepokazí!“ Lenže kto nič nerobí, ten sa ani nikdy nebude radovať z úspechu.
Keď sa nepriatelia pokúsili ukameňovať apoštola Pavla, vyhlásil, „že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia“. (Sk 14,22) Pavol sa nenechal odradiť nepriateľmi. Dokázal sa preniesť cez neúspechy. Sám hovorí: „Zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu za nebeskou cenou, totiž za Božím povolaním v Kristovi Ježišovi.“ (Fil 3,13.14)

Pane, pomôž mi poučiť sa z neúspechov a ísť vpred vo viere, že s Tebou napokon môj život prinesie očakávanú úrodu.