V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Mat 13,1

Ježiš mal za sebou náročný deň. Ráno mal spor s farizejmi kvôli učeníkom, ktorí zahnali hlad vymieľaním klasov. Potom v ich synagóge uzdravil muža s ochrnutou rukou. Keď uzdravil človeka, ktorý bol slepý a nemý, obvinili ho, že to robí v moci satana. To už kázal v preplnenom dome jedného z miestnych obyvateľov.
Na sklonku tejto soboty bol už unavený. „V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori.“ (Mat 13,1) Odchádza z mesta Kafarnaum a ide do prírody. Posadí sa na brehu Galilejského jazera. Chce si chvíľu odpočinúť.
Často čítame, že Ježiš sa stretával s ľuďmi pri jazere, na púšti alebo na miestach, ktoré boli vzdialené od civilizácie. Večer odišiel na pusté miesto, kde sa neraz modlil celú noc.
Príroda má v jeho živote dôležité miesto. Je v nej pokoj, aký inde nenájdeme. Tam sa Ježiš v myšlienkach vracia do raja, ktorý tvoril šesť dní. Napokon doň umiestnil človeka, s ktorým chcel prežívať radosť z toho, čo stvoril.
Zo starej skrinky, ktorú sme chceli spáliť, som vyrobil poličku pod telefón. Najprv som si všetko nakreslil na papier. Potom som narezal jednotlivé diely, opracoval ich a spojil pomocou čapov. Nakoniec som ešte nalepil lištu, ktorá dala drevotrieske vzhľad dreva. Keď som poličku zavesil do chodby, mal som príjemný pocit, ktorý sa ešte znásobil, keď moje dielo ocenila aj manželka.
Predstavujem si, že podobný pocit prežíval aj Ježiš, keď stvoril raj a človeka. Tešil sa z tejto krásy. Očakával, že sa o svoju radosť podelí s ľuďmi, ktorým vdýchol život. Spočiatku sa zdalo, že to tak bude a jeho prianie sa splní. Keď Adamovi prvýkrát ukázal ženu, ktorú pre neho stvoril, Adam vyjadruje svoje city slovami: „Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela! Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža!“ (1Moj 2,24) Žiaľ, naši prarodičia uverili hadovi. Do vzťahu medzi Bohom a človekom vstúpila nedôvera. Boh to však nevzdal. Dodnes bojuje o našu lásku. Keď neskôr vyviedol Izraelitov z Egypta, znovu im pripomenul, že chce s nimi prežívať jeden deň v týždni. V prikázaní pripomína, že tento deň je tu od stvorenia: „Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal deň sobotného odpočinku a posvätil ho.“ (2Moj 20,11) Ježiš prišiel na našu zem ako človek. Všetkým, čo robil, zjavoval Boží charakter. Snažil sa ľuďom ukázať, že sobota pre nich nemá byť dňom, ktorý sa kvôli farizejom a zákonníkom stal pre väčšinu národa bremenom. Má to byť deň, v ktorom sa stretneme s Božou láskou. Preto v sobotu uzdravuje. Rád vracia zdravie práve v deň, keď sa má v plnosti prejaviť Božia láska a jeho požehnanie.
Teraz sedí na brehu jazera. Neuzdravuje. Nerobí zázraky. Nekáže. Napriek tomu je to pre neho veľmi vzácny čas. Aspoň na chvíľu sa môže v myšlienkach spojiť so svojím Otcom a čerpať od neho uistenie, že všetko, čo robí, robí pre to, aby zachránil životy miliónov ľudí pre Božie kráľovstvo.

Pane, pomôž mi naučiť sa v sobotu nájsť si čas, keď budem na pokojnom mieste, možno v prírode, vnímať Tvoju lásku a Tvoje požehnanie.