Ale ak vyháňam démonov mocou Božieho Ducha, potom k vám už prišlo Božie kráľovstvo. Veď ako môže niekto vojsť do domu silného muža a zmocniť sa jeho vecí, ak najprv toho silného muža nespúta? Iba potom môže vylúpiť jeho dom. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto so mnou nezhromažďuje, rozhadzuje. Mat 12,28-30

Uvažovali ste niekedy o tom, prečo sú v niektorých športoch borci rozdelení do váhových kategórií? Ako by to vyzeralo, keby boxoval chlapec z „papierovej“ kategórie do 48 kg s borcom superťažkej váhy, ktorý má možno 130 kg? „Ale ak vyháňam démonov mocou Božieho Ducha, potom k vám už prišlo Božie kráľovstvo. Veď ako môže niekto vojsť do domu silného muža a zmocniť sa jeho vecí, ak najprv toho silného muža nespúta? Iba potom môže vylúpiť jeho dom. Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto so mnou nezhromažďuje, rozhadzuje.“ (Mat 12,28-30) Aj v bežnom živote sa stretávame s tým, že zlodej si trúfne len na slabšieho. V Ostrave nedávno zlodej napadol starú paniu a chcel jej vziať kabelku. Keď mu ju nechcela dať, strhol ju na zem a začal do nej kopať. Vyrušili ho okoloidúci. Kabelku nechal kabelkou a utiekol.
Ježiš sa prirovnáva k lupičovi. Prečo to robí? Neviem. Možno tým chce naznačiť, ako veľmi mu na nás záleží. Je ochotný bojovať za nás. Dokázal to už v prípade uzdravenia posadnutého muža. Uzdravil ho napriek tomu, že vedel, že farizeji ho obvinia zo spolupráce s Belzebulom.
Ale možno chcel povedať aj niečo iné. Opak je totiž pravda. Nie je to Boh, kto kradne, ale satan. On prišiel na našu zem, aby Bohu ukradol jeho deti. Podarilo sa mu to. Zdanlivo Boha porazil.
Satanovo kráľovstvo na našej zemi dlho prosperovalo. Zdalo sa, že Boh nemá dosť síl, aby ho porazil. Dokonca aj tí, ktorí navonok slúžili Bohu, pomáhali Belzebulovi upevňovať jeho moc nad každým človekom. Ľudia uverili, že Boh nie je láska. Uverili, že nemá zmysel spoliehať sa na lásku…
Potom prichádza Ježiš a začína búrať satanovo kráľovstvo. Nielen Ježiš, ale aj jeho sedemdesiati učeníci zbavujú ľudí posadnutosti. Keď sa jedného dňa vracajú zo svojej misie, radostne hlásia: „Pane, v tvojom mene sa nám poddávajú aj zlí duchovia! On im povedal: Videl som satana padať z neba ako blesk. Dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkých nepriateľoch. Nič vám neuškodí. No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi.“ (Luk 10,17-20) Opäť prichádzame na to, čím sme skončili včera večer. Ježiš im pripomína, že to bol on, kto im „dal moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkých nepriateľoch“ bez toho, aby im to ublížilo. Ďalší osud týchto sedemdesiatich žiakov je dôkazom toho, že nestačí od Ježiša raz prijať silu na boj so zlom. Je potrebné prijímať ju každý deň stále znovu.

Pane, netúžim po sláve. Chcem s Tebou víťaziť nad zlom a pomáhať v tom aj ľuďom, ktorí Ťa ešte nepoznajú. Prosím, daj mi svoju lásku. Len s ňou Tvoju silu nikdy sebecky nezneužijem na vlastný prospech.