Nato priviedli k nemu posadnutého démonom, ktorý bol slepý a nemý. Uzdravil ho, takže nemý hovoril a videl. Zástupy boli celé bez seba a hovorili: Či to nie je Dávidov syn? Keď to farizeji počuli, povedali: Tento vyháňa démonov iba mocou Belzebula, vládcu démonov. Mat 12,22-24

Včera sme čítali príbeh o uzdravení posadnutého človeka, ktorý bol navyše slepý a nemý. Ľudia, ktorí to videli, žasli. Farizeji z toho nemali radosť. Ich žiarlivosť prerástla do zosnovania fyzickej likvidácie nepohodlného Krista.
Pripomeňme si včerajší text: „Nato priviedli k nemu posadnutého démonom, ktorý bol slepý a nemý. Uzdravil ho, takže nemý hovoril a videl. Zástupy boli celé bez seba a hovorili: Či to nie je Dávidov syn? Keď to farizeji počuli, povedali: Tento vyháňa démonov iba mocou Belzebula, vládcu démonov.“ (Mat 12,22-24) V tej dobe považovali za posadnutosť nielen skutočné zotročenie človeka démonmi, ale aj duševné choroby, na ktoré nemali liek. Farizeji označili Ježiša za posadnutého. Je to veľká potupa, pretože posadnutý je z hľadiska Božieho kráľovstva pre Židov odpísaný.
Židia mali pred démonmi rešpekt. Mali ho aj farizeji, ktorí sa snažili pošpiniť Ježišovu povesť. Vyplýva to z mena, ktoré použili. Podľa nových prekladov urobili z Ježiša človeka, ktorý poslúcha Belzebula. Je to termín, ktorý v tomto tvare nie je veľmi známy. Meno pochádza z hebrejského „Baal Sebul“ (vznešený pán). U nás je viac známa jeho obdoba, ktorá je určitou formou posmešku „Baal Sebub“ (pán múch). Dobrým skutkom sa často podsúva zlá pohnútka. Má to znížiť ich hodnotu. O niečo podobné sa pokúšajú aj farizeji voči Ježišovi. Tvrdia o ňom, že nie je Boží Syn, ale poslušný diablov nasledovník. Schopnosť uzdravovať nemá od Boha, ale od satana. Preto by si mali všetci na neho dávať dobrý pozor.
Apoštol Ján vo svojom rozprávaní o Ježišovom živote opísal iné stretnutie s farizejmi: „Ježiš im povedal: Keby bol Boh váš Otec, milovali by ste ma, veď ja som vyšiel a prichádzam od Boha. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. Prečo nechápete moju reč? — Preto, že nemôžete počúvať moje slovo. Vaším otcom je diabol a chcete plniť žiadosti svojho otca. On bol od počiatku vrahom ľudí a nestál v pravde, lebo v ňom niet pravdy. Keď hovorí lož, hovorí z toho, čo mu je vlastné, pretože je luhár a otec lži. Mne však neveríte, pretože ja hovorím pravdu. Kto z vás ma usvedčí z hriechu? A keď hovorím pravdu, prečo mi neveríte? Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate preto, lebo nie ste z Boha. Židia mu odpovedali: Nehovoríme vari dobre, že si Samaritán, a že si posadnutý zlým duchom? Ježiš sa ohradil: Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si Otca, a vy ma znevažujete. Ja nehľadám svoju slávu; je však ten, kto ju pre mňa hľadá a ten súdi. Amen, amen, hovorím vám: Ak niekto zachováva moje slovo, nebude sa dívať na smrť naveky.“ (Ján 8,42-51) To, že sa niekto narodí ako Žid, ešte neznamená, že pozná a miluje Boha. Keby farizeji milovali Hospodina, prijali by aj Ježiša. Oni však mali náboženstvo len v hlave. Srdce ním nebolo zasiahnuté. Preto odmietli Ježiša. Navyše ho vyhlásili za nečistého a posadnutého démonmi.

Pane, zasiahni svojou láskou moje srdce. Len tak budem chránený pred nebezpečenstvom vyhlásiť Tvoje skutky za skutky samotného Belzubula.