Farizeji však vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť. Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ. Mnohí išli za ním a on všetkých uzdravil. Mat 12,14.15

Múdry Šalamún vyhlásil: „Všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas: je čas narodiť sa a čas zomrieť, čas sadiť a čas vytŕhať zasadené…“ (Kaz 3,1.2) Aj v Ježišovom živote malo všetko svoj čas.
Zmyslom Ježišovho života na našej zemi bolo zachrániť každého, kto si uvedomí svoj stav a rozhodne sa urobiť nápravu. Na zmenu potrebujeme chcenie a silu realizovať ju. Biblia hovorí, že túto silu môžeme nájsť len u Boha. A v tom je problém. Väčšina ľudí radšej verí tvrdeniam „hada“, ktorý už v raji dokázal presvedčiť Adama a Evu, že Boh nie je láska, preto si nepraje, aby sa nám darilo dobre.
Svojím životom sa Ježiš snažil ukázať Božiu lásku v praxi. Pritom naráža na závisť farizejov, ktorá sa onedlho zmení na nenávisť. „Farizeji však vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť. Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ.“ (Mat 12,14.15) Kristus vidí do srdca svojich nepriateľov. Odchádza. Ešte nenastal čas jeho smrti. Keby teraz dovolil svojim nepriateľom, aby ho zabili, jeho misia by nebola úspešná.
Je zvláštne, že Ježiš „uniká“ len v dvojakých situáciách. V dnešnom biblickom texte sme čítali o prvom prípade – keď ho chcú jeho nepriatelia predčasne zabiť.
Druhý typ úniku opisuje Ján v súvislosti so zázračným nasýtením zástupu, v ktorom bolo päťtisíc mužov a ďalšie tisícky žien a detí. Poslucháči sa najedia, zaženú hlad a začnú uvažovať: „Toto je naozaj prorok, ktorý má prísť na svet. Keď Ježiš spoznal, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, odišiel znova na vrch, aby bol celkom sám.“ (Ján 6,14.15) Ježiš je kráľ nielen Izraela, ale celého sveta. On je pán vesmíru. No keď mu ľudia v zástupe chcú preukázať kráľovskú poctu, radšej zmizne. Nenápadne sa vytratí, pretože vie, že na nastolenie jeho kráľovstva ešte nenastal správny čas. Jeho misia sa ešte neskončila.
Keď Šalamún napísal, že „všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas“, nemyslel len na Ježiša. Píše aj o mne. Aj v mojom živote má mať všetko svoj čas. Nemal by som byť netrpezlivý ako malé dieťa, ktoré sa nemôže dočkať, kedy už vyrastie. Skôr by som mal premýšľať, prečo mi Boh dal práve dnešný deň.
Jedného dňa sa učeníci spýtali Ježiša na budúcnosť. Vo svojej odpovedi im načrtol, akým smerom sa budú uberať nielen dejiny ich národa, ale aj celého sveta. Nakoniec im poradil: „Od figovníka si vezmite poučenie: Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že leto je blízko. Tak aj vy, keď uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko, predo dvermi.“ (Mat 24,32.33) Táto rada platí aj pre nás. Necháme sa poučiť?

Pane, keď sa dívam na svet okolo seba, vidím, že žijem v dobe, ktorú si opísal ako dobu konca. Pomôž mi, aby som dnes vedel, pre aké činy nastal vhodný čas. Daj mi silu, aby som ich konal.