Keď odtiaľ odišiel, prišiel do ich synagógy. Mat 12,9

Zvláštna sobota. Ráno farizeji osočili Ježiša kvôli jeho učeníkom, ktorí cestou na bohoslužbu jedli obilie. V diskusii, ktorá nasledovala, im Ježiš dokázal, že sa mýlia a ich tradícia je v rozpore s tým, čo hovorí Písmo.
Potom sa opäť stretávajú v synagóge. Opäť sa pokúšajú nachytať ho.
„Tam bol človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Opýtali sa Ježiša: Je dovolené v sobotu uzdravovať? To preto, aby ho mohli obžalovať. On im povedal: Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol? A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto v sobotu je dovolené dobre robiť.“ (Mat 12,10-12) Farizeji sa už dohodli, že Ježiša musia odstrániť. Títo „svätí“ muži sa neštítia robiť nástrahy. Zrejme oni sem zavolali človeka s vyschnutou rukou. Mali plán, ako Ježiša chytiť do pripravenej pasce. Ježiš predsa tak rád dokazuje svoju lásku tým, že uzdravuje chorých a z posadnutých vyháňa démonov. Ak urobí zázrak a uzdraví aj dnes – v sobotu, je s ním koniec.
Synagóga je plná ľudí, ktorí sa dopočuli, že prišiel ten zázračný lekár, ktorý káže ako Ján Krstiteľ. Mnohí ho považujú za vzkrieseného Eliáša. V budove sa tlačí množstvo ľudí. Prišli aj tí, ktorých tu už dlho nikto nevidel.
Vo chvíli, keď všetci čakajú na začiatok, vystúpi jeden z miestnych farizejov a obráti sa k Ježišovi. Ukáže na ochrnutého muža a spýta sa: „Čo si myslíš, môže sa v sobotu uzdravovať?“ Potom sa pokojne zaradí medzi ostatných.
Všetci čakajú na odpoveď. Farizeji si mädlia ruky a navzájom si gratulujú k víťazstvu. Ježiš ich mlčky pozoruje. Napätie stúpa. Odpovie? Alebo sa odpovedi zbabelo vyhne? Po chvíli mlčania im Ježiš položí zaujímavú otázku: „Čo má pre vás väčšiu cenu? Ovca alebo človek?“ Zdanlivo nezmyselná otázka. Život človeka by predsa nikto nevymenil za ovečku! Lenže pokračovanie príbehu nám ukazuje, že títo náboženskí fanatici vnímajú hodnoty trochu inak. Život jedného človeka pre nich nič neznamená.
Pri čítaní Ježišovej odpovede mi prichádzajú na myseľ slová 23. žalmu:
„Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba.
Vodí ma na zelené pastviny, privádza ma k tichým vodám.
Obnovuje mi život, vodí ma správnymi cestami pre česť svojho mena. Nebudem sa báť zlého, hoc by som šiel temným údolím. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou.
Prestieraš mi stôl pred mojimi protivníkmi, hlavu mi natieraš olejom, môj kalich preteká.
Áno, dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. Vracať sa budem do domu Hospodina, pokiaľ budem žiť.“
Ježiš ako dobrý pastier vie, že v sobotu môže robiť dobré skutky. Preto aj bez súhlasu farizejov a zákonníkov uzdravuje aj v deň odpočinku.

Pane, som rád, že v sobotu môžem prinášať radosť iným ľuďom. Vďaka za Tvoj príklad. Naplň moje srdce Tvojou láskou.