Boh nepotrebuje naše obete

Keby ste boli spoznali, čo znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,neboli by ste odsúdili nevinných. Mat 12,7

Mnohí vnímajú Boha ako nemilosrdnú bytosť, ktorá sedí v pohodlí svojho paláca niekde vo vesmíre, díva sa na našu zem a netrpezlivo čaká, kedy urobíme nejakú chybu, aby mal príležitosť potrestať nás za to.
Už v raji, pri strome poznania, sa diablovi podarilo zasiať do mysle ľudí pochybnosť o tom, aký je náš Stvoriteľ. Ľudia odvtedy veria, že Boha sa musia báť, pretože je zlý.
Ježiš nám chce ukázať, aký Boh v skutočnosti je. Preto venuje toľko času rozhovorom so znalcami zákona. Vie, že práve oni majú veľký vplyv na to, ako sa celý národ díva na Boha.
Ježiš im hovorí: „Keby ste boli spoznali, čo znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu, neboli by ste odsúdili nevinných.“ (Mat 12,7) Keď to hovorí, vie, že títo vzdelaní Židia si spomenú na text: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu, poznanie Boha viac ako spaľované obety.“ (Hoz 6,6) Prorok Hozeáš žil v severnom kráľovstve v 8. storočí pred Kristom. V jeho knihe čítame, že v mladosti sa oženil so ženou, ktorú mal rád. Lenže ona ho opustila, dokonca sa začala živiť prostitúciou. Neskôr ju na Boží príkaz znovu prijal. Je celkom pravdepodobné, že sa to v jeho manželstve niekoľkokrát opakovalo.
Prečo Ježiš pripomína práve Hozeáša? Hozeáš píše, že Izrael je ako jeho neverná žena. Boh ho napriek tomu miluje a robí všetko pre to, aby mohli byť zase spolu. Tento starozmluvný prorok niekoľkokrát zdôrazňuje Božiu nesmiernu lásku k nevernému Izraelu. Novozmluvní pisatelia tento obraz vzťahujú na celú cirkev, ktorú Boh miluje rovnako, ako miluje Izrael.
Boh netúži po našich obetiach, nepotrebuje krv na oltári. Túži po tom, aby sme poznali jeho lásku a dovolili mu, aby rovnakú lásku vložil do nášho vnútra. Chce, aby sme sa naučili milovať iných tak, ako on miluje nás.
Zákon je dôležitý. Ten, kto sa naučí žiť v súlade s Desatorom, určite nebude ľutovať. Zákon bez poznania Božej lásky však vedie k fanatizmu. Práve pred tým Ježiš varuje nielen farizejov, ale aj nás.
Nebol to Boh Otec, kto donútil Ježiša, aby sa za nás obetoval. Ježiš sa rozhodol sám. Kristus je Boh. Aj o ňom platia slová apoštola Jána, ktorý napísal: „A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám.“ (1Ján 4,16) Učeníci boli hladní. Preto v sobotu ráno cestou cez lán zrejúceho obilia vymieľali klasy, čo farizeji považovali za prestúpenie prikázania. Ježiš im s láskou povedal: „Keby ste boli spoznali, čo znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu, neboli by ste odsúdili nevinných.“ (Mat 12,7) Rovnaký problém hrozí aj nám. Tiež môžeme odsúdiť nevinného, keď sa nám z nášho pohľadu na zákon vytratí láska a porozumenie pre iných.

Pane, ďakujem Ti za tento príbeh. Často som niekoho nevinne odsúdil, podobne ako farizeji. Ak dnes stretnem niekoho, o kom si budem myslieť, že hreší, pomôž mi pozerať sa naňho Tvojimi očami.

Najnovšie články

Odporúčame

  • Inšpiratívne zamyslenie z Biblie
  • Sobotná škola
  • Priamy prenos bohoslužieb
  • Spievajme Hospodinovi