V tom čase povedal Ježiš: Velebím ťa, Otče, Pán neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými, a zjavil si to tým najmenším. Áno, Otče, tak sa ti to zapáčilo. Mat 11,25.26
„Velebím ťa, Otče, Pán neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými, a zjavil si to tým najmenším. Áno, Otče, tak sa ti to zapáčilo.“ (Mat 11,25.26) Tento text mám veľmi rád. Pomáha mi veriť, že aj ja môžem pochopiť všetko, čo potrebujem pre spasenie. Radostnú správu o spasení môže podľa Ježiša pochopiť aj malé dieťa. Tak prečo by som ju nemohol pochopiť ja? Ježiš mal rád deti. „K Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Učeníci im však dohovárali. Keď to Ježiš zbadal, rozhorčil sa a povedal im: Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň. Bral deti do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich.“ (Mar 10,13-16) Ak môžu evanjelium pochopiť aj malé deti, potom to nemôže byť nejaká komplikovaná správa. Musí to byť niečo, čo sa dá vyjadriť jednoduchou vetou, ktorú pochopí aj malé dieťa. Správu, ktorá zodpovedá tejto definícii, zapísal Ján vo svojom liste slovami: „Ten, kto nemiluje, nepozná Boha, pretože Boh je láska.“ (1Ján 4,8) Celé spasenie je zhrnuté vo vete: BOH JE LÁSKA! Ján nehovorí, že Boh má lásku. Prichádza s výrokom, že BOH JE LÁSKA. Boh miluje svoje stvorenie, pretože láska nemôže nenávidieť. Apoštol Pavol opísal túto lásku – Boha – nasledujúcimi slovami: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými, a lásku by som nemal, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zuniaci bubon. A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím. A keby som rozdal všetok svoj majetok a vydal svoje telo na upálenie, no lásku by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy; neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy; všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.“ (1Kor 13,1-8) Taký je náš Boh. Taká je láska. My dospelí to sotva dokážeme pochopiť. Keď čítame túto charakteristiku Boha, prichádzajú nám na um otázky typu: „Bože, ak je to naozaj pravda, prečo…?“ Máme pochybnosti, ktoré vyplývajú z našich životných zážitkov a skúseností. Život nás naučil pochybovať a radšej až tak veľmi neveriť. Toľkokrát sme sa už sklamali, keď sme sa spoľahli na sľuby iných ľudí. Prečo by mal byť Boh iný? Malé deti si také otázky nekladú. Ich srdiečka ešte nie sú skazené. Vycítia, kto ich má rád. Vedia bezmedzne dôverovať.
Ak nerozumieš Božej láske, skús sa na ňu spýtať svojho dieťaťa. Spýtaj sa ho, prečo verí, že ho máš rád. Skús sa rovnakými očami dívať na Boha, o ktorom Ján napísal, že je láska.
Pane, ďakujem Ti za príklad malých detí, ktoré mi ukazujú, ako mám prijímať prejavy Tvojej lásky vo svojom živote. Nauč ma dôverovať Ti rovnako.
