Kto neberie na seba svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Mat 10,38.39

V evanjeliách často čítam slová, o ktorých si myslím, že ich Ježišovi učeníci – keď ich prvýkrát počuli z úst svojho Majstra – chápali úplne inak ako my dnes. Takýmto textom sme sa zaoberali posledné dva dni: „Kto neberie na seba svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ (Mat 10,38.39) Tieto slová Ježiš vyriekol ešte pred svojou smrťou. Jeho poslucháči vtedy nemohli myslieť na udalosť, ktorá sa neskôr odohrala na mieste zvanom Golgota.
Všetci ľudia na našej planéte majú jednu istotu – na konci života ich čaká smrť. Zatiaľ sa ešte nenarodil človek, ktorý by vlastnou silou alebo múdrosťou premohol tohto úhlavného nepriateľa ľudstva. Čo s tým? Je smrť konečnou stanicou na našej ceste životom? Alebo sa jej azda môžeme vzoprieť? Vedci hľadajú gén nesmrteľnosti. Podľa niektorých chýba už len krôčik k jeho objaveniu. To je síce pekné, ale kde mám záruku, že práve ja nezomriem deň alebo dva pred tým, ako bude tento gén objavený? Pán Ježiš vo svojom kázaní hovorí, že máme dve možnosti: Buď život nájsť, alebo ho stratiť. Stratím ho v prípade, keď sa sebecky zameriam len na seba, na svoje pohodlie a na svoje šťastie.
Stalo sa vám, že ste večer rozmýšľali, ako ste premárnili celý deň? Mne sa to občas stáva v nedeľu. Ráno si dlhšie pospím. Potom si na chvíľu pustím televíziu. Po dobrom obede si zase zdriemnem a zrazu je večer. Deň končím s pocitom, že som ho nevyužil…
Je tu aj druhá možnosť. Môžem svoj deň nájsť. Ako sa to robí? Ježiš chce, aby som „vzal svoj kríž a nasledoval ho“.
Stále viac ľudí bojuje so svojou smrteľnosťou tak, že sa snažia potlačiť príznaky starnutia. Plastickí chirurgovia majú žatvu celý rok. Dokážu takmer zázraky. Ľudia sebecky dávajú za krátkodobé oddialenie príznakov starnutia viac peňazí, než by stačilo na potlačenie biedy na celom svete. Je to riešenie? Na mojej nesmrteľnosti sa tým nič nezmení. Aj s novou tvárou, dokonalými silikónmi alebo nádhernými bielymi zubami nakoniec skončím v truhle.
Ako môžem využiť a nestratiť dnešný deň? Ako môžem prejsť z pominuteľného života do života večného? Ježiš chce, aby som šiel za ním a prestal sa sebecky starať len o seba. Tak to robil aj on. Pavol napísal: „Majte v sebe také zmýšľanie, aké zodpovedá životu v Kristovi Ježišovi: On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži.“ (Fil 2,5-8) Ako kresťan sa nemusím báť toho, že raz zomriem. Keď so svojou smrteľnosťou prídem k Bohu, nájdem skutočný život. Nie niekedy, ale už dnes.

Pane, ďakujem, že dávaš môjmu životu zmysel. Daj mi srdce, ktoré sa bude menej starať o vlastné pohodlie a viac o záchranu tých, ktorí zatiaľ vlečú svoj kríž a nevedia, že ho môžu zložiť pri Tvojich nohách.