Kto neberie na seba svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Mat 10,38

„Kto neberie na seba svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.“ (Mat 10,38) Niektorí kresťania veria, že v tomto „svojom kríži“ musia hľadať niečo podobné, čo prežil Ježiš na Golgote, teda mučenícku smrť. Keď Ježiša viedli na popravisko, bol už taký unavený, že nebol schopný niesť svoj kríž. „Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili niesť Ježišov kríž.“ (Mat 27,32) Má Ježiš právo žiadať od nás niečo, čo sám nezvládol? To by určite neurobil. Preto by sme pri premýšľaní „o svojom kríži“ nemali predpokladať, že tým naším krížom musí byť mučenícka smrť.
Pozeral som sa do slovníkov a hľadal rôzne vysvetlenia a definície slova kríž. Nakoniec som sa vrátil k pôvodnému významu – kríž je drevený stĺp s priečnym brvnom. V mieste dotyku sú pevne spojené, čím vytvárajú jeden celok. Kríž môže vzniknúť, len ak sa stĺp a brvno navzájom prelínajú. Uniesť niečo môže len vtedy, keď sú stĺp a priečne brvno, ktoré by mohli pokojne existovať osobitne, pevne spojené.
Ježiš si praje, aby sme niesli svoj kríž a pritom šli za ním. Ale čo je to ten kríž? Pri hľadaní odpovede mi pomohol príbeh Saula, ktorý chcel vyhubiť kresťanstvo. S požehnaním veľrady sa vybral do Damasku: „Ako tak išiel a blížil sa k Damasku, ožiarilo ho svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas: Saul! Saul! Prečo ma prenasleduješ? Odpovedal: Kto si, Pane? A on povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. No vstaň a choď do mesta, tam ti povedia, čo máš robiť. Muži, ktorí šli s ním, ostali stáť nemí od úžasu, lebo počuli hlas, ale nikoho nevideli. Potom Saul vstal zo zeme, no keď otvoril oči, nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku.“ (Sk 9,3-8) Saul mal svoj plán. Boh mu však skrížil cestu. Nedovolil mu, aby uskutočnil genocídu kresťanstva. Ponúkol mu niečo lepšie. Vyvolil si ho za svojho apoštola a Pavol jeho ponuku prijal. Vzal „svoj kríž“ a nasledoval Ježiša, ktorému sa ešte nedávno protivil. Opustil svoje plány a prijal tie, ktoré mu ponúkol jeho nový Pán.
Aj neskôr sa stalo, že mu Boh občas skrížil plány. Napríklad keď sa spolu s Timotejom vydali na misijnú cestu. „Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Ježišov Duch im nedovolil.“ (Sk 16,7) Cesta, ktorou sa Pavol vydal za Ježišom, nebola ľahká. Sám neskôr napísal, že sa na nej stretol s hladom, so zimou, bičovaním a ďalšími útrapami. Napriek tomu nás vyzýva: „Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa!“ (Fil 4,4) Keď svoj kríž prijmeme, nemusíme mať strach. Rovnako ako Pavol prečkáme rôzne strasti a prekážky. Zároveň však nájdeme aj dostatok dôvodov na radosť.

Pane, ďakujem za pozvanie na Tvoju cestu. Keď sa pozerám späť, vidím, že cesta, ktorou ma vedieš, je lepšia než tá, ktorú by som si zvolil, keby som Ťa nepoznal. Prosím, veď ma ďalej do svojho kráľovstva.