Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Mat 10,37

Keď som bol mladší, závidel som učeníkom, že mohli byť osobne s Ježišom. Vlastne im to v kútiku svojej duše závidím dodnes. Ale niečo sa predsa zmenilo. Dnes si uvedomujem, že byť Ježišovým učeníkom nebolo ľahké. Svedčia o tom aj Ježišove slová, o ktorých budeme dnes rozmýšľať. „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.“ (Mat 10,37) Čo na to poviete? Ešte stále by ste chceli byť Kristovými spolupracovníkmi? Mám veľmi rád svojich rodičov. Nedokážem s čistým svedomím povedať, že Ježiša milujem viac ako ich. Ako starnem, začínam sa o svojich rodičov báť. Sú starší ako ja a kedykoľvek sa môže stať, že o nich prídem. Keď sa to stane, budem sa s tým musieť vyrovnať. Nebude to ľahké, aj keď verím, že sa s nimi jedného dňa stretnem v Božom kráľovstve. Aj tak mi budú chýbať – ich modlitby, ich starostlivosť o mňa a moju rodinu…
Je vôbec možné milovať viac Ježiša ako svojich rodičov? Ježiš hovorí, že kto chce byť jeho učeníkom, musí vo svojom citovom živote dospieť k tomu, že Boh bude v jeho živote na prvom mieste.
Keď o tom uvažujem, nachádzam v Ježišových slovách logiku. Prečo milujem svojich rodičov? Pretože mi dali život? Oni mi dali oveľa viac. Koľko bezsenných nocí strávila mamička, keď sa o mňa starala počas choroby! Koľko šedivých vlasov pribudlo môjmu otcovi, keď som s ním chcel diskutovať o tom, čo som videl inak ako on! Viem, že ma milujú, a preto aj ja milujem ich.
Pred chvíľou som sa priznal, že nemôžem s čistým svedomím povedať, že Ježiša milujem najviac. Jedno však môžem smelo vyhlásiť: Dnes už viem, že nikto ma nemá tak veľmi rád ako Pán Boh. Ježiš ma miluje tak veľmi, že kvôli mne zomrel. Keby mohol urobiť ešte niečo viac, urobil by to. Taká je jeho láska.
Dnes už chápem, že mám dosť dôvodov na to, aby som dal Ježišovi prvé miesto vo svojom citovom živote. Predtým som sa toho bál. Nepoznal som ho. Bál som sa, že bude odo mňa chcieť niečo, čo nedokážem urobiť. Mal som obavy, že sa tým odcudzím svojim blízkym. Pomohol mi príbeh Henocha. „Keď mal Henoch šesťdesiatpäť rokov, narodil sa mu Matuzalem. Po Matuzalemovom narodení žil Henoch tristo rokov, chodil s Bohom a narodili sa mu synovia a dcéry. Celý vek Henochovho života bol tristošesťdesiatpäť rokov. Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo ho Boh vzal.“ (1Moj 5,21-24) Henoch dokázal dať Bohu prvé miesto vo svojom srdci. Napriek tomu mu v ňom ostalo dosť miesta pre manželku, s ktorou sa im aj v tomto období narodili ďalšie deti. Keď sa naučím milovať Ježiša nadovšetko, nenaruší sa tým môj vzťah k mojim najbližším. Naopak, budem ich milovať viac, ako kedykoľvek predtým.

Pane, ďakujem, že ma učíš milovať. Naplň moje srdce láskou, aby som mohol byť lepším synom, manželom aj otcom. Prajem si, aby si mal v mojom srdci prvé miesto, pomôž mi v tom urobiť pevné rozhodnutie a potrebné zmeny.