Neberte si do opaskov ani zlaté, ani strieborné, ani medené peniaze, neberte si ani kapsu na cestu, ani dvoje šiat, ani sandále, ani palicu. Veď robotník si zaslúži svoj pokrm. Mat 10,9.10

Predstavte si, že ráno prídete do práce a vedúci vám oznámi, že o päť minút odlietate na služobnú cestu do Austrálie. Chcete požiadať o možnosť zastaviť sa doma a zbaliť si najnutnejšie veci, ale šéf prikáže, že si so sebou nemáte nič brať. Ani peniaze, kreditnú kartu, náhradné oblečenie, dokonca ani spodnú bielizeň. O všetko sa postará majiteľ vašej prosperujúcej firmy. Ako by ste zareagovali? A teraz si predstavte rovnakú situáciu, s tým rozdielom, že vaša firma vám dlhuje plat za posledné tri mesiace. Podnik je plný úradníkov z finančného úradu. Práve prebieha hĺbková kontrola hospodárenia. Dopočuli ste sa, že firma krachuje. V tejto situácii vás šéf posiela na služobnú cestu do Austrálie s tým, že si so sebou nemáte brať nič, pretože podnik sa o všetko postará. Nastúpili by ste pokojne do lietadla? Ježiš posiela učeníkov na služobnú cestu po okolitej krajine. Dáva im príkaz: „Neberte si do opaskov ani zlaté, ani strieborné, ani medené peniaze, neberte si ani kapsu na cestu, ani dvoje šiat, ani sandále, ani palicu. Veď robotník si zaslúži svoj pokrm.“ (Mat 10,9.10) Pretože som pastor, moja rodina sa z času na čas sťahuje na nové miesto. Vždy sa snažíme dopredu získať informácie o byte, v ktorom budeme bývať. Kým boli naši chlapci malí, zaujímalo nás, akú úroveň majú školy v tom meste. Manželka si hľadá novú prácu, deti kamarátov a ja rozmýšľam o zboroch, ktoré budem mať na starosti. Nebýva to ľahké obdobie. Ak by som vzal náš dnešný text doslova, potom by som sa o to všetko nemal starať. Veď Boh sa postará. Môžem mu predsa dôverovať. On je vládcom vesmíru. Pre neho nebude problém zaistiť všetko, čo budeme s rodinou potrebovať. Alebo azda nie? Z vlastnej skúsenosti viem, aké myšlienky vtedy človeku prichádzajú na um. Nie je ľahké spoľahnúť sa len na Boha, keď o mnohé veci sa môžem postarať sám. Obdivujem učeníkov, že Ježiša poslúchli a vydali sa na svoju prvú služobnú cestu. Netušili, kde budú spať a čo budú jesť. Mali sa spoľahnúť na ochotu a štedrosť dobrých ľudí, ktorých na ceste stretnú. Aby som mohol mať rovnakú dôveru ako Ježišovi učeníci, musím mať istotu Božieho povolania. Ak viem, že konám podľa Božej vôle, potom nemusím mať strach. Ak si tým nie som celkom istý, moje obavy sú na mieste.
Pol roka pred maturitou ma môj kazateľ vyzval, aby som sa prihlásil na seminár pre laických pracovníkov v našej cirkvi. Keď som sa bránil, že mám pred maturitou, hovoril o Bohu, ktorý mi pomôže, a ja zvládnem oboje. Uveril som, že je to Božia vôľa, a jeho výzvu som prijal. Dopadlo to presne podľa slov môjho kazateľa a zvládol som oboje.

Pane, viem, že keď poslúcham Tvoje príkazy, môžem sa na Teba spoľahnúť. Pomôž mi aj dnes načúvať Tvojmu hlasu. Uč ma dôvere.