Choďte a ohlasujte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo. Mat 10,7

Hovorí sa, že čas je relatívny. Niečo na tom bude. Keď mi zubár vŕta zub, čas beží oveľa pomalšie, ako keď som na dovolenke pri mori. Ak nestíham, čas letí rýchlosťou svetla; keď sa na niečo teším, občas sa mi zdá, akoby sa zastavil.
Pán Ježiš povolá dvanástich učeníkov a vyzbrojí ich svojou mocou. Potom im dá úlohu, aby prešli územím Palestíny: „Choďte a ohlasujte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.“ (Mat 10,7) Keďže mám veriacich rodičov, pojem „nebeské kráľovstvo“ poznám od detstva. Rodičia museli „obracať“ každú korunu. Ja som v detstve nikdy nezažil hlad, no viem, že keď mamička rozdelila jedlo medzi päť detí, občas sa jej nezvýšilo. Bola chorá a niekedy na nej bolo vidno, že má veľké bolesti. Otec v tom čase dochádzal za prácou, preto nám bolo za ním z času na čas smutno.
Keď som počúval rozprávanie o kráľovstve, kde už nebudeme chudobní, chorí a smutní, tešil som sa. Prial som si, aby sa už začalo. Tešil som sa, že v Božom kráľovstve už otec neodíde v piatok ráno na týždeň preč. Veril som, že mamičku tam už nič nebude bolieť. „Keď príde Ježiš,“ hovoril som si, „vzkriesi dedka, ktorého som mal veľmi rád…“ Odvtedy uplynulo takmer päťdesiat rokov. Aj keď Ježiš kázal, že sa „priblížilo nebeské kráľovstvo“, stále žijeme v prostredí, kde v dôsledku hriechu prežívame bolesť, smútok a nostalgiu za tými, ktorí už nie sú s nami. Priznám sa, že občas váham, či mám hovoriť o Ježišovom príchode ako o niečom, čo je aktuálne. Má to zmysel? Nebudú sa mi ľudia vysmievať? Hovoril o tom už môj dedo. Otec o tom káže sedemdesiat rokov… Nie je to omyl? V Zjavení opisuje Ján videnie, ktoré dostal, keď bol vyhnancom na ostrove Patmos: „Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. A videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, pripravené ako nevesta ozdobená pre svojho ženícha. Od trónu som počul mohutný hlas: Pozri, Boží stan je s ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo. A ten, čo sedel na tróne, povedal: Hľa, všetko tvorím nové. A dodal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravdivé. A dodal: Už sa vyplnili! Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. Kto zvíťazí, zdedí toto všetko; ja mu budem Bohom a on mi bude synom.“ (Zj 21,1-7) Tento text si rád čítavam, keď sa ma zmocňujú pochybnosti. Stále znova si pripomínam Ježišov sľub, že sa pre mňa čoskoro vráti. Teším sa na naplnenie tohto zasľúbenia. Verím, že nebeské kráľovstvo je na dohľad.

Pane, ďakujem za všetkých ľudí, ktorí mi od detstva rozprávali o Tvojom kráľovstve. Vďaka za to, že aj keď zatiaľ žijem na zemi, ktorú ničí hriech, môžem sa tešiť na stretnutie s Tebou. Keď prídeš, všetko zlo sa skončí. Príď skoro, Pane!