Týchto Dvanástich vyslal Ježiš a prikázal im: Nechoďte na cestu k pohanom a nevojdite do mesta Samaritánov. Choďte radšej za ovcami, ktoré sa stratili z domu Izraela. Mat 10,5.6

Už ste sa niekedy stratili? Alebo sa vám stratilo dieťa? Ako vám v tej chvíli bolo? Čo ste si priali? Spomínam si na jednu sobotnú noc. Chlapci šli večer do čajovne osláviť osemnáste narodeniny svojho kamaráta. Dohodli sme sa, že do polnoci sa vrátia. Starší syn sa vrátil o polnoci. Sám. Mladší vraj ešte niekam šiel s kamarátmi. Volal som mu na mobil. Telefón vyzváňal, ale syn ho nedvíhal.
Prešla hodina, potom druhá a ja som začal mať strach. Nestalo sa mu niečo? Je v poriadku? Mobil stále vyzváňal, ale on nedvíhal. Modlil som sa a prosil Boha o pokoj, ale vôbec som nebol pokojný.
Potom prišla esemeska: „Oci, o päť minút som doma.“ Keď prišiel, vysvetlil mi, že s chlapcami šli hrať bowling. V tom čase tam totiž bolo voľno. Mobil si zabudol v šatni. Ďakoval som Pánu Bohu, že môžem konečne pokojne zaspať.
„Týchto Dvanástich vyslal Ježiš a prikázal im: Nechoďte na cestu k pohanom a nevojdite do mesta Samaritánov. Choďte radšej za ovcami, ktoré sa stratili z domu Izraela.“ (Mat 10,5.6) Ježiš vyslal svojich učeníkov hľadať stratené ovce z izraelského ľudu. Človeka prirovnal k ovci. Učeníci tomuto obrazu veľmi dobre rozumeli. Stáda oviec bolo možné vidieť takmer na každej zatrávnenej stráni. Poznali príbehy o Jozefovi a jeho bratoch, ktorí pásli stáda. Aj Dávid, slávny židovský kráľ, začal svoju kariéru ako pastier oviec.
Možno si učeníci v tej chvíli spomenuli na slová Izaiášovho proroctva: „Vystúp na vysoký vrch, ohlasovateľ radostnej zvesti Sionu, mocne pozdvihni svoj hlas, ohlasovateľ radostnej zvesti Jeruzalemu! Hlasno volaj, neboj sa, povedz judským mestám: Hľa, váš Boh! Pozri, Pán, Hospodin prichádza v moci, vládne svojím ramenom. Hľa, nesie odmenu a jeho pláca ide pred ním. Ako pastier bude pásť svoje stádo, svojím ramenom ho zhromaždí, baránky vezme do náručia a tie, čo pridájajú, nežne bude viesť.“ (Iz 40,9-11) Mesiáš, ktorého všetci Židia očakávali, bol často predstavovaný ako pastier, ktorý sýti a chráni svoje ovce. Bol to kontrast oproti pohanským predstavám boha. Pohania totiž verili, že ich boh je niekto, kto berie. Židom je Boh predstavený ako niekto, kto dáva: „Hľa, nesie odmenu a jeho pláca ide pred ním.“ Boh nepotrebuje naše obete ani naše peniaze. Naopak, chce nám dať všetko, čo potrebujeme pre kvalitný, zmysluplný život. Keď nás Ježiš pripodobňuje k stratenej ovci, chce nám tým povedať, že o nás vie. Nenechá nás napospas nebezpečenstvám púšte, kde by sme mohli zahynúť od hladu a smädu. Nedovolí, aby sme sa stali korisťou vyhladnutých šeliem. Ježiš vysiela učeníkov, aby sa stali súčasťou tímu, ktorý začne napĺňať biblické proroctvá. Boh sa chce vrátiť na našu zem. Chce obnoviť stav, keď sa s nami opäť bude stretávať tvárou v tvár.

Pane, ďakujem, že nenecháš bez pomoci ani jednu zatúlanú ovečku. Vďaka, že môžem byť jedným z Tvojich učeníkov, ktorých posielaš k strateným ovečkám dneška. Nechcem Ťa sklamať.