Vtedy znenazdania odzadu pristúpila k nemu istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. A dotkla sa obruby jeho rúcha. Povedala si totiž: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, ozdraviem. Ježiš sa obrátil, zbadal ju a povedal: Dúfaj, dcéra! Tvoja viera ťa uzdravila. Od tej chvíle bola žena zdravá. Mat 9,20-22

V troch evanjeliách je zvláštny príbeh. Začína sa odohrávať vo chvíli, keď Ježiš so svojimi učeníkmi vyráža na cestu do Jairovho domu, kde mu práve skonala dcéra.
„Vtedy znenazdania odzadu pristúpila k nemu istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. A dotkla sa obruby jeho rúcha. Povedala si totiž: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, ozdraviem. Ježiš sa obrátil, zbadal ju a povedal: Dúfaj, dcéra! Tvoja viera ťa uzdravila. Od tej chvíle bola žena zdravá.“ (Mat 9,20-22) Už ako chlapec som si kládol otázku, prečo sa tá chorá žena neobrátila priamo na Ježiša. Keby ho požiadala o uzdravenie, určite by ju neodmietol. Veď uzdravoval všetkých. Až neskôr som pochopil, že jej problém spočíval v jej nezvyčajnej chorobe.
Už dvanásť rokov trpela na krvácanie. V Tretej Mojžišovej knihe je napísané: „Ak má žena výtok, svoj pravidelný výtok krvi z tela, zostane vo svojej nečistote sedem dní. Každý, kto sa jej dotkne, bude nečistý až do večera.“ (3Moj 15,19) Podľa Mojžišovho zákona bola teda nečistá. Nemohla sa zúčastňovať na bohoslužbách. Nemohla ísť na svadbu ani na pohreb nikoho z príbuzných. Nemohla sa dotýkať svojich detí, ani sa láskať s manželom. Nie sedem dní, ale dvanásť rokov. Viete si predstaviť, čo to muselo urobiť s jej sebavedomím? Keď som to pochopil, nečudoval som sa, že o uzdravenie nežiadala verejne.
Predstavte si ju, ako stojí v zástupe. Počúva Ježišovo kázanie. Sleduje zázračné uzdravenia. Bojí sa, že si ju všimne niekto, kto ju pozná a vie o jej probléme. Podľa zákona totiž nemala byť ani v zástupe poslucháčov. Skrýva sa v dave a zvádza vnútorný boj. Má ísť za Ježišom? Môže ju uzdraviť? Alebo ju bude považovať za veľkú hriešnicu, ktorú Boh trestá za jej minulosť? Toto jej dávali najavo ľudia z jej susedstva a po tých nekonečných dvanástich rokoch tomu verila už aj ona.
Bola by prišla už dávno, ale nemala odvahu. Až keď sa dopočula, že Ježiš medzi svojich učeníkov povolal colníka Matúša, dostala odvahu. Ona predsa nie je na tom až tak zle, ako ten kolaborant. Keď s Ježišom môže chodiť vymáhač daní, prečo by nepomohol aj jej? Keď už-už chcela poprosiť Ježiša o pomoc, prišiel predstavený synagógy so svojou prosbou. Zľakla sa, že prepásla šancu. Ježiš odchádza a ktovie, kedy ho znovu uvidí…
V tej chvíli urobila posledný zúfalý pokus. Predklonila sa, natiahla ruku a zľahka sa dotkla Ježišovho rúcha. Verila, že aj dotyk ju môže zachrániť, že Ježiš má v sebe Božiu moc, ktorá ju uzdraví.
Keď sa ho dotkla, pocítila, že je zdravá. Úžasný pocit po dvanástich rokoch nečistoty, samoty a depresií. Boh poznal jej túžbu po čistote, zdraví, po blízkosti svojich detí a po objatiach svojho manžela. Splnil jej prianie. Uzdravil ju a vrátil jej česť a čistotu. Opäť sa mohla vrátiť medzi svojich najbližších. Už ju nikto nebude odsudzovať, ponižovať ani urážať.

Pane, ďakujem Ti za tento príbeh. Vďaka, že k Tebe môže prísť každý. Vďaka, že neodmietneš nikoho, kto u Teba hľadá pomoc a záchranu.