Keď Ježiš odtiaľ odišiel, videl na colnici sedieť istého človeka, ktorý sa volal Matúš. Povedal mu: Nasleduj ma! Matúš vstal a išiel za ním. Keď potom stoloval v dome, prišli ta aj mnohí colníci a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Mat 9,9.10

Občas rozbúri hladinu verejnej mienky správa, že významný politik spolupracoval s ŠtB. Občas sa to dokonca dozvieme o tých, ktorí ako kňazi učia ľudí morálke. Čo s takými ľuďmi? Názory sa rôznia. Mnohí kričia, že ich treba odsúdiť, iní sú schopní odpustiť im.
Podobná téma bola horúca aj v dobe Pána Ježiša. Krajinu okupovali Rimania. Židia sa nemohli dočkať, kedy sa objaví niekto, kto ich zbaví tejto potupy. V krajine sa nachádzalo silné rímske vojsko, preto museli toto príkorie znášať potichu. O to viac nenávideli svojich súkmeňovcov, ktorí spolupracovali s okupantmi a na tejto kolaborácii založili svoje podnikanie.
Bolo len otázkou času, kedy Ježiš narazí na túto skupinu ľudí. Ľudia v jeho okolí očakávali, že ich nahlas odsúdi. Jedného dňa sa toto stretnutie naozaj uskutočnilo: „Keď Ježiš odtiaľ odišiel, videl na colnici sedieť istého človeka, ktorý sa volal Matúš. Povedal mu: Nasleduj ma! Matúš vstal a išiel za ním. Keď potom stoloval v dome, prišli ta aj mnohí colníci a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi.“ (Mat 9,9.10) Vieme si to predstaviť? Musel to byť šok. Ježiš, o ktorom si mnohí mysleli, že ich oslobodí, stoluje s kolaborantmi. Rozpráva sa s nimi ako s priateľmi. Ani slovom sa nezmieni o tom, že sú zradcovia. Ježišove „akcie“ u predstaviteľov národa silno poklesli, ak v jeho prípade nešlo dokonca o krach na burze.
Ježiš povedal Matúšovi niečo úplne iné, ako ostatní predpokladali. Namiesto napomenutia ho povolal do svojej družiny.
„To hádam nemyslí vážne,“ hovorili si. „Keď nás chce zbaviť okupantov, mal by pracovať v prísnej ilegalite a tajne získavať stúpencov. Potom by mal vyvolať verejné povstanie, ktorým vyženie okupantov ďaleko za hranice Palestíny…“ Učeníci premýšľajú: „Ježiš prijal do svojej skupiny agenta, ktorý za peniaze pracuje pre rímskeho cisára. Tak to je koniec. On sa asi pomiatol. Veď Matúš bude donášať na ostatných. Určite ich zradí vo chvíli, keď to bude pre neho výhodné. Nikdy predsa nerobil nič, z čoho nemal zisk…“ Spomínam si na dôstojníka, s ktorým som sa stretol v Tachove. Keď sa dozvedel, že som veriaci, začal sa mi zverovať so svojimi problémami. Nikdy nechcel byť vojakom z povolania. Ale dostal sa do problémov… Potom už nemal inú možnosť, ako sa upísať armáde. Keď sme v posledných mesiacoch vojenskej služby „strihali meter“, on strihal s nami. Šiel do civilu dva dni po nás. Už sa nemohol dočkať.
Ježiš nedelil ľudí podľa profesie alebo politickej príslušnosti. Pretože videl do srdca každého človeka, poznal len dve skupiny ľudí – tých, ktorí túžia po spasení, a tých druhých. Matúš nám neprezradil, ako sa stal colníkom. Nevieme, prečo podpísal spoluprácu s cudzou mocou. Jedno však vieme – túžil po zmene. Keď mu ju Ježiš ponúkol, ani chvíľu neváhal. Okamžite vstal a šiel za ním.

Pane, som rád, že Ty rozhoduješ o našom spasení. Vieš, čo je v mojom srdci. Pomôž mi vidieť ľudí Tvojimi očami. Ak je v mojom okolí nejaký „Matúš“, ktorý túži po zmene, ukáž mi ho a daj mi vhodné slová.