Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Ježiš, vidiac ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy. Mat 9,1.2

Včera sme premýšľali o sile priateľstva. Mať dobrého priateľa – to je obrovský poklad. Viac ako veľké konto v banke. Ježiš nám takéto priateľstvo ponúka.
V príbehu o uzdravení ochrnutého je ukrytá ešte jedna múdrosť: „Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Ježiš, vidiac ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Mat 9,1-2) Matúš a ostatní evanjelisti hovoria o tom, že „Ježiš videl ich vieru“. Videl vieru priateľov chorého muža. To je zvláštna formulácia. Mnohí kresťania hovoria, že viera je ich súkromná záležitosť, do ktorej iných ľudí nič nie je. Nechcú počuť o tom, že skutočnú vieru vidno.
V našom príbehu priatelia ochrnutého muža verili, že Ježiš mu môže vrátiť zdravie. Keď o tom presvedčili aj svojho nemohúceho priateľa, vydali sa za Ježišom. Pri dome, v ktorom zázračný liečiteľ práve kázal, uvideli zástup ľudí. Pochopili, že normálnou cestou sa dnu nedostanú. Ich viera im dala silu a odvahu uskutočniť odvážny plán, ktorý vymysleli. Napokon chorého muža aj s nosidlami spustili Ježišovi k nohám. Ježiš videl ich odhodlanie, odvahu, vynaliezavosť a v neposlednom rade aj nádej v očiach. Preto ani chvíľu neváhal a začal konať. Na konci Matúšovho rozprávania sú nosidlá zbytočné.
Kresťania dodnes diskutujú o tom, či vieru vidno, alebo nie. Apoštol Jakub vedie polemiku s fiktívnym zástancom názoru, že vieru nevidno a nemusia ju sprevádzať nijaké viditeľné skutky. Nakoniec napíše slová, z ktorých priam vyvierajú jeho emócie: „Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa. Nerozumný človek, chceš si vôbec uvedomiť, že viera bez skutkov je neúčinná?“ (Jak 2,19.20) Priatelia mohli navštíviť ochrnutého kamaráta a rozprávať sa s ním o tom, že keby sa dostal k Ježišovi, ten by mu určite pomohol. Keď videli davy ľudí okolo domu, mohli sa vzdať a povedať si, že urobili, čo mohli. Lenže oni svojho priateľa milovali a mali veľkú vieru v Ježišovu uzdravujúcu moc. Vďaka nim mohol Ježiš urobiť tento zázrak. Vďaka ich prístupu bol ich kamarát napokon uzdravený a spolu s nimi mohol chváliť Boha za jeho veľkú milosť a lásku.
Tento príbeh ukazuje, aký veľký význam môže mať moja viera pre ľudí, ktorí nemajú také možnosti ako ja. Matúšovo rozprávanie ma motivuje k príhovorným modlitbám. Boh aj dnes vidí moju vieru. Vďaka nej môže pomáhať ľuďom, ktorí by inak boli stratení.

Pane, ďakujem Ti, že Tvoja uzdravujúca moc je stále rovnaká. Daj mi vieru „prinášať“ k Tebe členov mojej rodiny a svojich priateľov s dôverou, že im pomôžeš. Daj mi rovnakú vytrvalosť a vynaliezavosť, akú mali priatelia ochrnutého muža. Vďaka nim si mohol uzdraviť človeka, ktorý by sa k Tebe inak nikdy nedostal.