Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Ježiš, vidiac ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy. Mat 9,1.2

„Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Ježiš, vidiac ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Mat 9,1.2) Matúš je v tomto prípade vo svojom rozprávaní veľmi stručný. Nazrime preto do Markovho evanjelia: „Nahrnulo sa ta veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A Ježiš im hlásal slovo. Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka. Pretože sa k nemu pre množstvo ľudí nemohli dostať, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý.“ (Mar 2,2-4) Tento príbeh mám rád. Je o veľkom priateľstve. Ochrnutý sa dostáva k Ježišovi vďaka priateľom, ktorí musia preukázať veľkú húževnatosť. Marek a Lukáš pri rozprávaní tohto príbehu hovoria o tom, že chorého spustili k Ježišovi cez strechu.
Viete si to predstaviť? Okolo Ježiša je taká tlačenica, že sa k nemu nedá dostať. Bolo úplne nemožné pretlačiť sa tam s nosidlami. Muži, ktorí k Ježišovi nesú svojho chorého kamaráta, sa nevzdajú. Premýšľajú, ako dostať ochrnutého priateľa k zázračnému liečiteľovi. Nakoniec vysekajú dieru do stropu priamo Ježišovi nad hlavou.
Predstavte si, že by ste sa dnes ocitli v podobnej situácii. Pretože sa nemôžete dostať do nemocnice, vyleziete na strechu, vybúrate do nej dieru a potom sa spustíte dolu. Napadlo by vám to? Mne nie. Takúto myšlienku by som hneď zavrhol. Nemôžem predsa ničiť cudzí majetok. Veď by ma za to mohli zavrieť.
Priatelia ochrnutého svojím konaním ukázali, v akého Boha veria. V Boha, ktorý je ochotný riskovať kvôli niekomu, kto si už sám nevie pomôcť. Niečo podobné urobil Ježiš pre nás. Pavol o tom píše v Liste Filipanom: „On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, a to smrť na kríži.“ (Fil 2,6-8) Priatelia chorého muža sa nedali odradiť. Určite im napadlo, že majiteľ domu nemusí s ich riešením súhlasiť. Ich priateľstvo však bolo silnejšie ako strach z následkov ich snahy o záchranu blízkeho človeka.
Chceli by ste mať takých priateľov? Chceli by ste mať kamarátov, ktorí by kvôli vám riskovali aj súd? Ja áno! Lenže tento príbeh môžeme aj obrátiť. Chcel by som ja byť takým priateľom? Bol by som ochotný riskovať kvôli svojim priateľom trestné stíhanie? V tom si už nie som taký istý.

Pane Ježišu, ďakujem, že si bol ochotný kvôli mne položiť svoj život, aby si ma zachránil. Pomôž mi, prosím, aby som dokázal byť priateľom ľudí, ktorí si už sami nemôžu pomôcť. Daj mi na to svoju silu aj lásku.