Tu celé mesto vyšlo v ústrety Ježišovi. Keď ho stretli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja. Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta. Mat 8,34-9,1

Príbeh o Ježišovom stretnutí s dvomi posadnutými sa končí slovami: „Ježiš nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta.“ (Mat 9,1) Ľudia, ktorí kvôli pôsobeniu démonov utrpeli obrovskú ekonomickú stratu, sa na Ježiša hnevajú. Keby nechal démonov na pokoji, mohli ich prasiatka žiť. Keby sa nezaujímal o dvoch šialencov, mohli by sa tešiť na zisk z ich predaja. Teraz nemajú nič a môže za to Ježiš. Preto ho prosia, aby ich nechal na pokoji a odišiel z ich krajiny. On rešpektuje ich prianie, rešpektuje ich slobodnú vôľu a odpláva.
V tomto príbehu nám Ježiš zanecháva dôležité posolstvo. Keby sme ho rešpektovali, boli by sme ušetrení od zbytočných vojen. Nemuseli by sme sa báť dokonca ani islamských fundamentalistov. Jeho posolstvo je jednoduché: „Nevnucuj druhým svoju vieru. Rešpektuj ich slobodu.“ Dejiny sveta sú plné príbehov ľudí, ktorí nemohli slobodne vyznávať svoju vieru. Jeden príbeh zachytáva aj kniha Daniel. Kráľ Nebúkadnecar dal postaviť zlatú sochu. Potom okolo nej zhromaždil zástupcov všetkých okupovaných zemí: „Hlásateľ hlasno volal: Prikazuje sa vám, ľud rozličných národností a jazykov: Vždy, keď začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, padnete a budete sa klaňať podobe zlatej sochy, ktorú dal postaviť kráľ Nebúkadnecar. Kto by však nepadol a neklaňal sa, v tú chvíľu ho hodia do pece rozpálenej ohňom.“ (Dan 3,4-6) Všetci poslúchli a padli na zem. Len traja mladí Židia odmietli. Preto boli odsúdení na smrť. Mali byť upálení. Vďaka Božiemu zásahu však prežili pobyt v rozpálenej peci bez najmenších problémov.
Daniel vo svojej knihe varuje pred všetkými „izmami“, ktoré sa snažia vnútiť druhým „jediný správny“ pohľad na Boha. Tiež v Jánovej knihe sú proroctvá varujúce pred systémami, ktoré plánujú zrušiť slobodu svedomia. Podľa Biblie budú takéto snahy sprevádzať ľudstvo až do návratu Ježiša Krista na zem.
V našej krajine s tým máme skúsenosti. V stredoveku to boli pokusy vnútiť všetkým obyvateľom Európy katolícky spôsob videnia sveta. Po druhej svetovej vojne sme zas boli nútení prijať ateistický názor. Ježiš to takto nerobí. Dvaja posadnutí túžia po slobode. Démoni im ju však nechcú dať. Preto musí prísť Boží Syn, ktorý má moc aj nad silami zla. Na jeho príkaz démoni opustia posadnutých a oslobodení muži sa radujú a chvália Boha za jeho veľkú milosť.
Ľudia z neďalekého mesta, ktorí boli svedkami tohto zázraku, po slobode netúžia. Prosia Ježiša, aby z ich kraja odišiel a nechal ich žiť tak, ako žili dosiaľ. Ježiš odchádza. Nevnucuje im svoj spôsob života.
Podobne to robí aj Pán Boh. Ukáže nám možnosti nášho života a potom nás nechá slobodne sa rozhodnúť. Je na nás, ako sa rozhodneme. On nikoho nenúti.

Pane, ďakujem, že prichádzaš a ponúkaš mi slobodu, keď padám do závislosti od hriechu. Pomôž mi žiť slobodne. Nechcem byť závislý od hriechu, zla ani od démonov.