Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci za ním. Mat 8,23

Máte v živote nejaké priania a ciele? Čo je pre vás lepšie: Keď viete, čo vás čaká, alebo keď sa životom len tak bezcieľne pretĺkate? Osobne mám radšej určitý plán a výhľad.
Neviem, aké plány mali učeníci. Jedného dňa Ježiš „nastúpil na loďku a jeho učeníci za ním“ (Mat 8,23). Vydali sa na plavbu – ale nepoznajú cieľ.
Väčšina z nich boli rybári. Na plavbu loďou boli zvyknutí. Pri rybolove vedeli, kam plávajú a čo tam budú robiť. Teraz to nevedia. Aj tak nastupujú spolu s Ježišom na loď a vydávajú sa na cestu.
Keď sa hovorí o ceste do neznáma, vždy sa mi vybaví Abrahám. Po otcovej smrti ho Boh pozýva na cestu. Chce mu ukázať krajinu, ktorú raz dostanú do dedičstva jeho potomkovia. Abrahám poslúchne a vydá sa do neznáma. Má sedemdesiatpäť rokov.
O šesťdesiat rokov neskôr Abrahámovi zomiera žena a on nemá ani kúsok zeme, ktorý by mu patril. Musí kúpiť pole, aby mohol pochovať milovanú Sáru, ktorá ho celý čas verne sprevádzala. Nič nenasvedčuje tomu, že raz bude všetko okolo patriť jeho potomkom. Abrahám však verí a putuje ďalej…
Keď učeníci nastupovali s Ježišom na loď, netušili, kam plávajú. Možno čakali, že opäť skončia na mieste, kde si budú môcť odpočinúť, aby mali dostatok síl na ďalšiu prácu.
Obdivujem knižných evanjelistov. Ľudí, ktorí každý deň vychádzajú, aby ostatným ponúkali zdravotnú a kresťanskú literatúru. Keby predávali žiadanejší tovar, boli by pri rovnakom pracovnom nasadení omnoho bohatší. Oni však ostávajú pri svojich knihách. Každé ráno sa modlia a prosia Boha, aby ich viedol a dal im silu vydržať, keď sa opäť stretnú s odmietnutím…
Jednému môjmu priateľovi sa stalo, že za štyri dni nepredal žiadnu knihu. Mal chuť vzdať sa. Začal veriť, že sa na tú prácu nehodí. Potom sa rozhodol, že to ešte raz skúsi. Naposledy. Pol dňa sa zdalo, že to dopadne rovnako ako predtým. Odpoludnia zazvonil pri jedných dverách a otvorila staršia pani. Predstavil jej všetky knihy a ona povedala: „Ďakujem vám za ponuku. Ja si nekúpim nič. Ak však máte čas, choďte za mojou dcérou na obecný úrad. Ona sa zaujíma o takéto veci.“ Keď klopal na dvere kancelárie obecného úradu, mal zmiešané pocity. Bol však príjemne prekvapený. Predal všetky knihy, ktoré mal so sebou. Farár, ku ktorému ho táto pani poslala, ho prosil, aby na budúci týždeň prišiel do dediny. Sľúbil, že v nedeľu ho v kostole odporučí všetkým farníkom…

Pane, ďakujem Ti za príklad učeníkov, ktorí s Tebou nastúpili na loď, aj keď nepoznali cieľ nočnej cesty. Ďakujem aj za knižných evanjelistov. Denne sú ochotní riskovať odmietnutie s vierou, že nakoniec ich dovedieš k tým, ktorí vďaka knihe nájdu cestu do Tvojho kráľovstva. Prosím, veď dnes aj mňa.