No hovorím vám, že mnohí prídu od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v nebeskom kráľovstve, ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami. Mat 8,11.12

Základy svojej viery alebo naopak neviery získavame už vo svojom detstve. Od rodičov, súrodencov aj príbuzných. Sledujeme postoje tých, ktorí sú pre nás vzorom, a podvedome ich preberáme. Robíme veľa vecí len preto, že to tak robili oni. Preto je svet plný tradičných kresťanov, tradičných moslimov, tradičných budhistov a tradičných ateistov.
Včera sme čítali príbeh o uzdravení stotníkovho sluhu. Ježiš vtedy povedal: „Amen, hovorím vám, že u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.“ A ďalej pokračuje: „No hovorím vám, že mnohí prídu od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v nebeskom kráľovstve, ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mat 8,11.12) Týmito slovami dáva úder všetkým „tradičným vyznávačom judaizmu“, náboženstva Izraelitov. A vlastne ho dáva aj nám, ak tiež patríme k tým „tradičným“, čo sa do svojho náboženstva narodili.
Keď sa rozhliadneme po svete, zistíme, že väčšina vojnových konfliktov má dnes pôvod v náboženskej neznášanlivosti. Ako Saul pred svojím obrátením, tak aj ja si môžem myslieť, že Bohu budem najlepšie slúžiť tým, že sa pokúsim vyhladiť každého, kto verí inak ako ja.
Ježiš varoval Židov pred spoliehaním sa na tradičnú vieru. To, že sú synmi Abrahámovými, im ešte nezaručuje miesto v Božom kráľovstve.
Aj my si dnes môžeme myslieť, že len ľudia ako my majú dekrét na nebeské kráľovstvo. Možno sa pozeráme z výšky na veriacich ľudí z iných cirkví či náboženstiev. Ak je to náš prípad, potom aj nám Ježiš hovorí: „Pozor, ty sa vôbec nemusíš dostať do môjho kráľovstva! A tí, ktorými opovrhuješ, môžu zaujať tvoje miesto.“ V Ježišových slovách „mnohí prídu od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v nebeskom kráľovstve…“ nachádzame tiež odpoveď na otázku: Ako spoznám, že nie som „tradičný veriaci“, ktorý sa spolieha na svoj pôvod? Nebeské brány sú otvorené pre každého, kto úprimne hľadá Boha a je ochotný pre to aj čokoľvek obetovať.
Židia za čias Pána Ježiša uverili, že už nemusia hľadať. Majú svoju vieru, svoj chrám, svoje zákony a svojho Boha. Hospodin predsa uzavrel zmluvu s ich predkami. Ako Židia sa do tejto zmluvy narodili. Patria k národu, ktorý si Boh vyvolil. Čo viac by ešte mohli nájsť? Rímsky dôstojník nehľadal Ježiša zo sebeckých dôvodov. Prišiel, lebo mu záležalo na sluhovi. Jeho viera nebola zameraná na jeho vlastný zisk. Hľadal prospech aj pre ľudí, ktorí žili v jeho blízkosti. Preto prišiel za Ježišom so smelou prosbou: „Pane, veď ty ani nemusíš prísť do môjho domu. Prikáž chorobe, ktorá trápi môjho sluhu a tá ťa poslúchne.“ Ľudia v zástupe sa tomuto „hlúpemu“ nápadu pobavene smiali. Ježiš však vzal jeho prosbu vážne.

Pane, hľadám Tvoju vôľu. Uč ma prosiť za ľudí, ktorí potrebujú Tvoju pomoc. Nespolieham sa na svoj pôvod a svoju cirkev, ale na Tvoju milosť.