Ježiš mu potom povedal: Hľaď, aby si o tom nikomu nehovoril. Choď však, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako prikázal Mojžiš — im na svedectvo. Mat 8,4

Včera sme spolu čítali príbeh muža, ktorého Ježiš zázračne uzdravil. Konečne sa môže vrátiť domov. Teší sa, ako prekvapí svojich blízkych, keď vtom od Ježiša počuje: „Hľaď, aby si o tom nikomu nehovoril. Choď však, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako prikázal Mojžiš, im na svedectvo.“ (Mat 8,4) Ešte nemôže ísť domov za blízkymi. Musí naplniť ustanovenie zákona o malomocenstve, ktorý bol na Boží príkaz vydaný Mojžišom v čase putovania Izraela do zasľúbenej zeme. Len kňaz mohol človeka, ktorý trpel malomocenstvom, vyhlásiť za čistého. Ak sa tak nestalo, platili slová, ktoré sú napísané v 3. Mojžišovej 13,45.46: „Malomocný, postihnutý touto chorobou, bude mať roztrhnuté šaty, vlasy na hlave neupravené, bradu zakrytú a bude volať: Nečistý, nečistý! Po celý čas zostane nečistý. Je nečistý, bude bývať oddelene, bydlisko bude mať mimo tábora.“ Nášho malomocného uzdravil sám Boh. Prečo teda Ježiš trvá na tom, aby sa k tomuto zázraku vyjadril kňaz? Azda je kňaz viac ako Boh? Nie, ale Ježiš nás chce naučiť niečo užitočné.
Spomínam si na kamaráta, ktorý bol zázračne uzdravený v období, keď mal podľa lekárov zomrieť na rakovinu. Po modlitbách celého zboru lekári zistili, že je zdravý. Aj napriek tomu mu odporučili, aby zmenil životný štýl, hlavne stravovanie. Mal sa vyhýbať ťažko stráviteľným jedlám a dávať prednosť surovej strave.
Prešlo niekoľko rokov. Išiel vtedy na svadbu svojej sestry. Mal pripravené jedlo, na ktoré bol zvyknutý. Kamaráti ho presviedčali, aby si dal rezeň. Je už predsa zdravý. Po dlhom prehováraní nakoniec podľahol pokušeniu a ochutnal. Zmenil stravovanie a začal jesť všetko, pretože veril, že je v poriadku. O niekoľko týždňov zomrel. Lekári mu už nedokázali pomôcť.
Tento príbeh nás vedie k poznaniu, že zázrak neruší zákon. Aj keď som zázračne uzdravený, neznamená to, že sa môžem vrátiť k nezdravým stravovacím návykom. Naopak, musím si svoje zdravie chrániť a urobiť maximum pre jeho udržanie.
Ježiš posiela uzdraveného za kňazom. Po jeho súhlase mal obetovať dar, prejav vďačnosti, a až potom mohol ísť domov. Nebola to zbytočná byrokracia? Nemohol sa Ježiš tomuto zákonu vyhnúť? Hrozilo vari nejaké nebezpečenstvo? Zákon, na ktorý sa Ježiš odvoláva, dal Židom prostredníctvom Mojžiša sám Boh. Keď dnes tento zákon v 3. Mojžišovej knihe študujú vedci, žasnú nad jeho genialitou. Ježiš dobre vedel, v čom je sila tohto zdravotného odporúčania. Preto mu tak záleží na jeho dodržiavaní.

Pane, nechcem Tvoj zákon plniť z povinnosti. Pomôž mi, aby som v ňom nevidel zbytočnú byrokraciu. Viem, že si svoje zákony dal pre moje dobro a ja urobím najlepšie, keď sa budem nimi riadiť.