Tu prišiel k nemu malomocný, klaňal sa mu a hovoril: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý. A hneď bol čistý od malomocenstva. Ježiš mu potom povedal: Hľaď, aby si o tom nikomu nehovoril. Choď však, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako prikázal Mojžiš — im na svedectvo. Mat 8,2-4

Niekedy si spomeniem na muža, ktorý k nám prišiel pred niekoľkými rokmi. Zazvonil pri našich dverách a pýtal si peniaze na jedlo. Aj napriek tomu, že silne zapáchal, zavolal som ho dnu. Manželka mu do tašky nachystala chlieb, konzervu, zeleninu a nejaké ovocie. Poďakoval sa a odišiel. Zápach zostal. Na druhý deň prišiel znova. Manželka mu opäť niečo zabalila, ale nechala ho stáť pred dverami, pretože sme čakali návštevu, ktorej by sme asi ťažko vysvetľovali, čo to u nás máme za zápach.
Bezdomovec začal chodiť po jedlo pravidelne. Bolo nám ho ľúto, ale zároveň sme si uvedomovali, že to takto nemôže ísť ďalej. Snažili sme sa mu zohnať prácu a ubytovanie. V škôlke, kde manželka pracovala, potrebovali brigádnika na kosenie trávy. Pani riaditeľka súhlasila, že ak náš „návštevník“ bude túto prácu robiť, bude mať celý rok jedlo zadarmo. S radosťou sme mu to oznámili a on sa odvtedy neukázal. Netúžil po domove, poriadku, čistote. Bol spokojný a svoj zápach už ani necítil. Aj Ježiš sa stretával s ľuďmi, ktorí žili na okraji spoločnosti: „Tu k nemu prišiel malomocný, klaňal sa mu a hovoril: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý. A hneď bol čistý od malomocenstva.“ (Mat 8,2-4) Tento malomocný nebol spokojný so svojím stavom. Túžil po zmene a návrate domov, do spoločnosti. Preto prichádza za Ježišom. Jeho chorobu ľudia vnímali ako Boží trest za predchádzajúci hriešny život. Na začiatku sa takémuto vnímaniu možno bránil. Časom ho však prevzal a uveril, že je Bohom zavrhnutý a nemá šancu na zmenu.
Sedával pri ceste a prosil pútnikov o trochu jedla. Jedného dňa počul rozprávanie o Ježišovi, ktorý uzdravuje rôzne choroby. Dokonca vraj vyháňa zlých duchov. Toto rozprávanie v ňom prebudilo novú nádej. Možno má ešte šancu. Od tej chvíle nebol schopný myslieť na nič iné. Nakoniec v ňom dozrelo rozhodnutie. Pôjde za Ježišom. Nájde ho a spýta sa, či má ešte nejakú šancu. Výsledok už poznáme. Ježiš mu vrátil zdravie, čistotu a sebavedomie. Mohol sa vrátiť domov a začať normálny život. Znovu mohol navštíviť chrám, prežiť Deň zmierenia a spolu so svojimi priateľmi chváliť Boha.
Chcem dnes ešte spomenúť jeden príbeh. Bol to tiež bezdomovec. Mal dlhé vlasy a fúzy. Ani on príjemne nevoňal. Pravidelne chodil okolo nášho domu a z odpadkových košov vyberal zvyšky potravín a všetko, čo mohol, predal do zberných surovín. Keď zistil, že som kazateľ, vždy ma pozdravil slovami: „Pochválen buď Ježiš Kristus.“ A ja som mu odpovedal: „Naveky. Amen.“ Po nejakom čase som si u neho všimol zmenu. Bol ostrihaný, oholený a z kontajnerov vyberal už len papier a kovy. Mal na sebe čisté oblečenie a hlavne, získal sebadôveru a zdravé sebavedomie. Spýtal som sa ho, čo sa stalo, a on radostne rozprával, že sa stretol s jednou ženou, ktorá sa cítila osamelá, a tak mu ponúkla priateľstvo a pomoc.

Pane, som rád, že aj teraz robíš zázraky. Ďakujem Ti, že túžiš po čistote každého z nás. Si ochotný prijať každého, kazateľa aj bezdomovca. Očisti ma od všetkého, čo mi bráni vidieť Tvoju veľkú lásku.