Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý zákon i proroci. Mat 7,12
Podľa sociológov pribúdajú ľudia, ktorí sa cítia osamotení. Najviac ich žije vo veľkomestách. A určite nás neprekvapí, že títo ľudia často bývajú vo veľkých domoch, obklopení desiatkami iných. Pritom by stačilo tak málo. Napiecť buchty, pripraviť pár chlebíčkov a potom vyjsť zo svojho bytu, zazvoniť u susedov a pozvať ich na návštevu.
Žijeme v dobe, keď sa väčšina spoločnosti riadi podľa hesla „Kto nič nerobí, ten nič nepokazí“ alebo „Čo ťa nepáli, nehas“. Ďalším heslom súčasnosti je: „Čo nechceš, aby druhí robili tebe, nerob ani ty im!“ Najlepšie je tváriť sa nenápadne. Nepútať pozornosť okolia ničím, čo by nám mohli závidieť. Autom, bývaním, značkovým oblečením alebo veľkou aktivitou. Nakoniec, pozrime sa na životy slávnych osobností alebo politikov. Novinári sa neustále hrabú v ich súkromí. Preto sa snažíme na seba zbytočne neupozorňovať, aby sme mali pokoj. Nielen od novinárov, ale aj od susedov a všetkých ľudí okolo nás. Robíme to tak dobre, že nám časom nadobudnutý pokoj začne byť na ťarchu, a potom sa sťažujeme na osamelosť.
Ježiš nás vo svojich kázaniach nabáda na opačný prístup: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. V tom je celý zákon i proroci.“ (Mat 7,12) Anička bola asi o šesťdesiat rokov staršia ako ja a chodila do toho istého zborového spoločenstva. Keď zostala sama, presťahovala sa do paneláka. Mala cukrovku, k tomu problémy s obličkami a raz za čas musela ísť do nemocnice na dialýzu. Nič príjemné. Mali sme strach, ako sa s takouto zmenou vyrovná.
O niekoľko dní po nasťahovaní prišla s prosbou o nákup. Dala mi zoznam potravín, ktoré potrebovala. Na prvý pohľad bolo jasné, že bude piecť niečo sladké. Keď som všetko priniesol, poprosila ma, aby som prišiel o týždeň a pripravil si krátke zamyslenie z Biblie.
O týždeň bolo v izbe spolu s ňou ďalších desať ľudí. Susedia už na mňa čakali, pretože sľúbila, že budú počuť kázanie z Božieho slova. Čítal som žalm a potom sme sa chvíľu rozprávali. Keď všetci odišli a my sme zostali sami, spýtal som sa, ako sa jej podarilo tak rýchlo získať nových priateľov. „Jednoducho,“ odpovedala, „napiekla som zákusky a postupne navštívila všetkých susedov v dome. Predstavila som sa ako nová spolubývajúca a poprosila, či by mi nemohli požičať malý tanierik. O chvíľu som sa vrátila a doniesla im chutné zákusky.“ Máme dve možnosti. Tú prvú si vyberie väčšina spoločnosti. Zostať nenápadný, pasívny a čakať, čo prinesie život. Časom sa staneme zatrpknutými a budeme sa sťažovať na všetko okolo nás.
Alebo sa môžeme rozhodnúť konať podľa Ježišových slov: „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“
Pane, ďakujem Ti za ponuku priateľstva. Keby si čakal na to, že s rovnakou ponukou prídem ja, nikdy by sme sa nespoznali. Daj mi silu a chuť ponúknuť svoje priateľstvo niekomu, kto sa cíti opustený. Už teraz Ti ďakujem za nových priateľov.