Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? Veď toto všetko zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete. Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia. Mat 6,31-34

Robili ste niekedy niečo, čo sa nakoniec ukázalo ako zbytočné? Už ste niekedy túžili po niečom, čo ste nakoniec nepotrebovali? Dostali ste už niekedy darček, ktorý vám bol nanič? Náš život je často honbou za tým, čo sa nakoniec ukáže ako nepotrebné a pre čo niekedy nemáme čas na to, čo je, naopak, životne dôležité. Ježiš vraví: „Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? Veď toto všetko zháňajú pohania a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete. Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.“ (Mat 6,31-34) Pri čítaní týchto slov si vždy uvedomím, ako často sa trápim pre zajtrajšie starosti. Väčšinou pre tie, ktoré sa nakoniec ani nestanú, pretože existovali len v mojej hlave. Čo bude zajtra? Budem mať čo jesť? Neprídem o prácu? Kde budem bývať? Budú ma moje deti ľúbiť? Aké manželky si nájdu moji synovia? Určite uznáte, že sú to starosti, ktoré sa týkajú podstatných oblastí môjho života. Jedlo, oblečenie, práca, rodina… Základné potreby, bez ktorých by sa kvalita nášho života podstatne znížila.
Ježiš však poukazuje na jednu potrebu, ktorá je dôležitejšia ako všetky ostatné. Je to vedomie istoty Božej priazne, ktorú nazývame „istota spasenia“. Prečo je to také dôležité? Prečo túžime po Božom uistení, že nás má rád a počíta s nami vo svojom kráľovstve? Páči sa mi začiatok 71. žalmu: „K tebe sa utiekam, Hospodin, nech nie som nikdy zahanbený! Svojou spravodlivosťou ma zachráň a vysloboď! Nakloň ku mne svoje ucho a pomôž mi! Buď mi skalným útočiskom, kam smiem kedykoľvek prísť.“ (Ž 71,1-3) Podvedome túžime po bezpečí, ktoré by presahovalo naše ľudské možnosti. Túžime po niekom, kto dokáže viac ako my. Určite, na starobu sa môžem poistiť. Ale čo ak poisťovňa skrachuje? Áno, môžem budovať rodinu, kde sa budeme mať všetci radi, ale niekedy stačí šmyk, poľadovica alebo choroba a všetko môže byť inak.
Spomínam si na návštevu mojej sesternice. Jej manžel mal len niekoľko mesiacov do dôchodku. Tešil sa na to, čo všetko urobí. Mal veľké plány. O pár dní ho postihla mozgová príhoda a všetko bolo odrazu iné.
Keď Ježiš vyslovuje: „Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá“, vie o čom hovorí. Nechce nás pripraviť o radosť z dobrého jedla alebo pekného oblečenia. Len upozorňuje, že to nie je to najdôležitejšie. Môžeme mať nádherné predsavzatia a perfektné plány, ale stačí sekunda, aby to všetko nabralo iný smer. Preto by sme mali na prvom mieste hľadať istotu večného života. To je jediná hodnota, ktorú nám smrť nemôže vziať.

Pane, ďakujem Ti, že mi aj dnes dávaš svoj pokoj. Je to stav, ktorý neznamená dobré poistenie, výhodné zamestnanie alebo luxusné bývanie. Ponúkaš mi pokoj, ktorý vyplýva z poznania, že máš moju budúcnosť pevne vo svojich rukách.