Keď sa postíte, netvárte sa zachmúrene ako pokrytci. Tí zanedbávajú svoj výzor, aby bolo ľuďom zjavné, že sa postia. Amen, hovorím vám: Oni už majú svoju odmenu. Keď sa však ty postíš, natri si hlavu olejom a tvár si umy, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je v skrytosti, ti odplatí. Mat 6,16-18

V jednej poviedke autorov Šimka a Grossmanna sa hovorí, že ak sa chceme úspešne brániť obezite, musíme veľa jesť. Jedine takto budeme mať dosť síl na to, aby sme ju porazili.
„Keď sa postíte, netvárte sa zachmúrene ako pokrytci. Tí zanedbávajú svoj výzor, aby bolo ľuďom zjavné, že sa postia. Amen, hovorím vám: Oni už majú svoju odmenu. Keď sa však ty postíš, natri si hlavu olejom a tvár si umy, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec, ktorý vidí aj to, čo je v skrytosti, ti odplatí.“ (Mat 6,16-18) O pôste som už toho počul veľa. Niekto ho považuje, podobne ako modlitbu, za cestu k vyššej duchovnosti. V stredoveku si niektorí pustovníci mysleli, že dlhodobým hladovaním sa stanú svätejšími.
Na čo je pôst dobrý? Dajme bokom zdravotnú stránku. Pokúsme sa vnímať len duchovný rozmer. Prečo Ježiš pripomína pôst? Môže byť užitočný aj dnes? Nemáme sa postiť ako pokrytci, ktorí sa snažia napodobňovať proroka Daniela. Keď pochopil videnie, ktoré mu dal Boh, smútil: „Nejedol som chutný pokrm ani mäso a víno sa mi nedostalo do úst. Vôbec som sa nepomazal olejom, až kým neprešli tri týždne.“ (Dan 10,3) Daniel tu však nehovorí o pôste. Opisuje, ako na neho zapôsobilo videnie, v ktorom mu Boh ukázal, čím všetkým bude musieť v budúcnosti prejsť jeho ľud.
O pôste píše starozmluvný reformátor – prorok Izaiáš. Aj za jeho čias ľudia praktizovali pokrytecký pôst. A ešte sa sťažovali Bohu: „Prečo sa postíme, keď to nevidíš? Koríme sa a nevšímaš to. Pozri však, v deň svojho pôstu idete za svojím potešením a preháňate tých, čo ťažko pracujú. Veď sa len preto postíte, aby ste sa vadili a škriepili a búšili zlostnou päsťou. Nepostite sa ako v deň, keď chcete, aby váš hlas bolo počuť na výsostiach. Či toto je pôst, v ktorom mám záľubu a deň, keď sa človek korí? Či treba hlavu skláňať ako trstina? Vrecovinu v popole si ustielať? Či toto možno nazvať pôstom a dňom milým Hospodinovi? Toto je pôst, ktorý sa mi páči: Uvoľňovať nespravodlivo nasadené putá, rozlámať jarmo otroctva, prepustiť utláčaných na slobodu a rozbiť každé jarmo, lámať svoj chlieb hladujúcemu, zaviesť do domu biednych tulákov. Preto, keď uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím príbuzným sa neskrývaj. Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou sláva Hospodina.“ (Iz 58,3-8) Väčšinou sa postíme vtedy, keď máme pocit, že sa nám veľmi nedarí a potrebujeme Božiu pomoc. Čakáme na to, že sa nám Boh prihovorí. Čo radí Izaiáš? Mám sa pozrieť okolo seba, či na tom nie je niekto horšie ako ja. Ak takého chudáka objavím, mám sa s ním podeliť o to, v čom mi Boh dal viac ako jemu. Pohľad na človeka, ktorý má väčšie starosti ako ja, spôsobí, že sa môj problém bude zdať menší a stane sa znesiteľnejším.

Pane, ďakujem Ti, že ma v mojom živote učíš prijímať nielen to dobré, ale aj to, čo sa mi veľmi nepáči. Otvor mi oči, aby som vo svojom okolí videl ľudí, ktorí potrebujú Tvoju pomoc viac ako ja. A keď ich uvidím, otvor moje srdce, aby som sa s nimi bol schopný podeliť o to, čo si mi dal. Ďakujem, že sa mám o čo podeliť.