a odpusť nám naše viny svojim vinníkom. Mat 6,12

Dnes začnem príbehom, ktorý mi rozprával môj otec, keď som bol malý chlapec. Raz som sa pohádal so svojím bratom a nechcel som mu odpustiť. Otec ma zobral na prechádzku a cestou mi rozprával, ako bol v roku 1945 pri nálete na Prahu zničený kláštor v Emauzoch. Pri tomto nálete prešlo zo spánku do náruče smrti šestnásť milosrdných sestier. Medzi nimi aj sestra Anna. Robotník, ktorý odpratával trosky, našiel útržok posledného listu, ktorý táto žena dostala od svojich rodičov.
Čítal: „Milá Anna, už pol roka si nám nenapísala. Čo sa ešte stále na nás hneváš? Vieš predsa, ako nám je ľúto, pre tú nešťastnú udalosť… Dnes, kedy nevieme dňa ani hodiny, mala by si, milá Anna…“ Ďalšie riadky listu boli spálené. Otcovo rozprávanie mi vtedy pomohlo nájsť odvahu odpustiť.
Vráťme sa k včerajšej modlitbe „Otčenáš“. Ježiš v nej hovorí: „A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“ (Mat 6,12) Boh je ochotný odpustiť nám. Je tu však otázka, ako som na tom ja. Som rovnako ochotný odpustiť ľuďom, ktorí mi ublížili? Čo mám robiť, keď chcem, ale nemám na to silu? Ježiš touto prosbou pripomína, že vzťahy sú to najcennejšie, čo v živote máme. V dokumente Českej televízie o povodniach, ktoré v roku 1997 postihli aj Českú republiku, bol rozhovor so staršou paňou. Bola to vdova, ktorej voda zničila celý dom a jej nezostalo vôbec nič. Všetko jej zobral dravý prúd. Keď sa jej reportér pýtal, čo jej chýba najviac, tak povedala: „V nočnom stolíku som mala listy, ktoré mi napísal môj manžel. Často som si ich čítala a spomínala na to, ako nám bolo spolu dobre. Mali sme sa veľmi radi…“ Zlo ničí všetko pekné. Hriech narušuje aj naše vzťahy s ľuďmi, ktorých máme radi. Najhoršie je, že na jeden nevyriešený problém sa nabalí druhý, a potom ďalší a ďalší. Na konci môže byť zničené manželstvo, nefungujúca rodina alebo rozhádané cirkevné spoločenstvo.
Aj prvý hriech v knihe Genezis narušil vzťahy. Mojžiš o tom píše: „Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Splietli figové listy a urobili si zástery. Keď počuli hlas Hospodina Boha, ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa muž i jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy do záhrady. Hospodin Boh zavolal na človeka a opýtal sa ho: Kde si?“ (1Moj 3,7-9) Už v raji narušil vzťahy pocit viny. Adam a Eva sa začali báť svojho Priateľa. Keď počuli prichádzať Boha, ukryli sa medzi stromy. Báli sa reakcie Stvoriteľa na to, že verili viac diablovi ako jemu.
Boh im vtedy ponúkol zmierenie a rovnakú ponuku dáva aj nám. Preto nás učí, aby sme v modlitbe rozmýšľali o milosrdnom Bohu. Ak to urobíme, aj my sa staneme milosrdnými a milujúcimi ľuďmi. Takými, čo dokážu odpúšťať tým, ktorí sa voči nim previnili.

Pane, veľmi Ti záleží na vzťahoch v mojej rodine, na pracovisku aj v mojej cirkvi. Ďakujem Ti, že keď nemám silu na odpustenie, Ty si mi príkladom. Máš so mnou trpezlivosť a dodávaš mi odvahu zaobchádzať s druhými tak, ako Ty zaobchádzaš so mnou.