Chlieb náš každodenný daj nám dnes Mat 6,11

Patrím ku generácii, ktorá po skončení štúdia absolvovala základnú vojenskú službu. Stálo ma to dvanásť mesiacov môjho života. Raz v noci vyhlásili poplach a my sme nasadli do pripravených vozidiel. Nad ránom sme sa ocitli vo vojenskom výcvikovom tábore „Dobrá voda“ na Šumave. Bol február, teplota klesala dvadsať stupňov pod bod mrazu. Ubytovali nás v drevenom zrube, kde bola jedna malá piecka. Teplo z nej sálalo tak do vzdialenosti jedného metra.
Tešili sme sa na raňajky. Všetci sme mali po prebdenej noci hlad. Keď sme v určený čas vpochodovali do poľnej jedálne, čakalo nás nemilé prekvapenie. Do misky nám naliali teplú vodu a k tomu dostal každý pol krajca chleba. Také jedlo nás ani nezahrialo, ani nezahnalo hlad. Keď sme odchádzali, tešili sme sa na obed s vierou, že nám dajú poriadne jedlo. Nakoniec sme takto živorili celé tri dni. Do jednotky nastúpil nový veliteľ zásobovania, ktorý sa pri plánovaní stravy pomýlil o jednu desatinnú čiarku. Zobral zásoby pre 150 ľudí a nás bolo desaťkrát toľko. Vtedy som po prvýkrát v živote pocítil na vlastnej koži, ako „chutí“ hlad.
V Ježišovej modlitbe sa dnes konečne dostaneme k prvej praktickej prosbe, ktorá znie: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ (Mat 6,11) Priznám sa, že mi v tejto prosbe vždy chýbal aspekt budúcnosti. Nie je predsa možné žiť „z ruky do úst“. Mali by sme sa správať zodpovedne. Myslieť aj na zajtrajšok. Zabezpečiť rodinu. Nie je predsa správne žiť len pre dnešný deň.
Prečo teda Ježiš prosí „chlieb náš každodenný daj nám dnes“? Nezaujíma ho, čo bude zajtra? Áno, zaujíma, ale touto prosbou nás chce upozorniť na nebezpečenstvo, že si budeme kaziť život zbytočnými starosťami o to, čo sa ešte nestalo.
Ježiš vie, že kresťanstvo naučí ľudí zodpovednosti. Nebezpečnou sa nám môže stať prehnaná úzkostlivosť. Stav, keď sa trápime nad tým, čo by sa mohlo stať, keby…
Nedávno mi zavolala moja známa. Nemá rodinu, a tak sa ma spýtala, čo sa stane, keď sa jej stav zhorší natoľko, že nebude schopná postarať sa o seba. Pripomenul som jej Ježišove slová. Snažil som sa ju upokojiť uistením, že Boh má riešenie aj pre ňu. Už dnes mu máme dôverovať v tom, čo prinesie zajtrajší deň. Veriť tomu, že keď sa postaral o dnešný deň, postará sa aj o zajtrajší. A bude jej pomáhať do posledného výdychu. Boh mi ponúka istotu pre dnešný deň. Keď sa tejto ponuky chytím, získam istotu do ďalších dní môjho života.

Pane, ďakujem Ti, že mi ukazuješ, ako môžem získať pokoj. Pomôž mi aj dnešný deň prijať chlieb z Tvojich rúk a s ním aj dôveru do budúcnosti. Ďakujem Ti, že aj môj zajtrajšok berieš do svojich rúk.